Patrím ku generácii, ktorej sa ešte týkala povinná základná vojenská služba. Nechcem sa zamýšľať nad jej prospešnosťou, respektíve čo nám povinná vojenská služba dala a čo vzala. Dôvod, prečo sa vraciam do týchto čias, je úplne iný a súvisí so skutočnosťou, že prostredie vojenského útvaru si vytvorilo odlišný svet s vlastnou logikou-nelogikou. Inými slovami: za kasárenskými múrmi sa absurdnosti stali štandardom a s civilnou logikou ste sa tam ďaleko nedostali.
Kasárne, firmy a štát
S odstupom dlhého času som sa so svetom s vlastnou logikou-nelogikou stretol opäť. Bolo to v štátnej a vo verejnej správe. Z mnohých príkladov uvediem iba jeden a tým je existencia Paretovho pravidla, podľa ktorého osemdesiat percent dôsledkov tkvie v dvadsiatich percentách príčin. V praxi firiem to znamená, že manažment každej bežnej spoločnosti sa prioritne venuje 10 – 20 najväčším nákladovým položkám, ktoré sa snaží optimalizovať, a súčasne 10 až 20 kľúčovým zákazníkom, ktorých sa snaží rozmaznávať. Dôvod je zrejmý – každý rozumný manažment chce mať zásadný vplyv na výsledky svojej spoločnosti.
Počas môjho krátkeho pôsobenia v službách štátu som s prekvapením zistil, že Paretovo pravidlo tam neplatí, respektíve ak aj áno, úradníci sa ním neriadia. Prečo? Asi preto, lebo je to pre nich jednoduchšie a súčasne bezpečnejšie. Celkom určite nie je zložité a ani riskantné kontrolovať napríklad opodstatnenosť kúpy diaľničnej známky na osobné auto za 50 eur, prípadne „polemizovať“ o racionálnosti kúpy troch kalkulačiek za trikrát 5,50 eura. Ak však treba spochybniť nákup softvérových licencií, prípadne nesúhlasiť s výstavbou budovy či s kúpou pozemku, pre bežného úradníka to predstavuje neželaný problém, komplikáciu či prípadne osobné riziko. Netreba, verím, zdôrazňovať, že v týchto prípadoch hovoríme o sumách rádovo vyšších.
Ako to funguje
Ak sa náhodou odvážite nezaradiť sa do „pomyselného názorového prúdu“ a budete mať výhrady k ignorancii Paretovho pravidla, naporúdzi je osvedčená, hoci pokrytecká odpoveď. Z nej je zrejmé, že „aj malé peniaze sú štátne peniaze a treba nimi šetriť“. Iste uznáte, že veta je vo svojej podstate správna. Jej neúprimnosť a opačná logika nám prinášajú dôležité a zásadné ponaučenie o tom, ako funguje štát.
Keďže by som chcel skončiť pozitívne, konštatujem, že dobrá správa pre občana je, že na úradoch platia a aj naďalej budú platiť všetky fyzikálne zákony. Empiricky je dokázané, že ani najzadubenejší šéf úradu či byrokratická svojvôľa nedokáže zmeniť ich platnosť.