Ešte pred rokom som sa prechádzala v Karlových Varoch – meste plnom života, a to aj mimo obdobia filmovému festivalu. V luxusných butikoch si predovšetkým ruské dámy nadrozmernými perami spod miniatúrnych noštekov pýtali drahý tovar a po vyčerpávajúcom nákupe zabočili na najbližšiu plastickú chirurgiu oprobovať, či by sa predsa len ešte niečo nedalo. Tento špecifický kolorit nie každému vyhovuje, ale držal mesto nad vodou. Karlove Vary už v histórii zažili kadečo. Kompletne vyhoreli, lebo nejaké dve dievčatá nechali čosi na peci a zadívali sa z okna na vojenskú prehliadku. Prišlo aj pár potôp a dvakrát ich vyplienili Švédi z nejakého ich švédskeho dôvodu.
Dnes Vary zažívajú inú katastrofu. Odchod peňazí z ruského turizmu. Embargo voči Rusom nabralo spätný chod. Povedali si, že tie svoje oligarchické peniaze už nebudú míňať v slávnom hoteli Pupp. Sadli sme si do prázdneho hotelového kasína, pretočili ruletou 50 eur a keď sa s nami osamelý krupier lúčil kývnutím hlavy, aj mi bolo ľúto, že sme im tam niečo neprehrali. Povráva sa, že vraj po 50. ročníku medzinárodného filmového festivalu sa aj celá táto paráda presunie do Prahy.
Uvidíme, čo s týmto krásnym mestom bude. História je pestrá až surreálna. Tak ako sa pred pár rokmi na Rusov nadávalo a je moderné nadávať na nich aj dnes, tak sa dnes za nimi vo Varoch plače. Ale doslova. Tak ako kedysi vo Varoch tvorili aj Goethe a Mozart, tak nás ich rodné krajiny oboznámili v priebehu histórie s úplne iným pohľadom na rozdelenie sveta. Tak ako dnes považujeme Grécko za nespratníka celej eurozóny, tak som dnes išla náhodou okolo sochy Cyrila a Metoda a napadlo mi, že nám kedysi prišli práve dvaja Gréci vysvetliť, ako sa budú veci po novom u nás mať.
Netreba si zamieňať národy s diktátormi, povahy občanov s povahami politických káuz a ľudí s režimom. Jediný režim, ktorý je pre nás platný, je ten pitný. Myslite na to, keď sa budete hlavne cez obed prechádzať nejakým veselším mestom, než sú aktuálne Karlove Vary.