Filozofia, stojaca za vládnymi sociálnymi balíkmi, je veľmi čitateľná. Ak sa krajine darí – a dnes nikto nepochybuje, že Slovensku sa ekonomicky darí – ľudia si zaslúžia mať podiel na dobrých výsledkoch krajiny.
Reakcia opozície na druhý sociálny balík je pochopiteľná. Má totiž zakryť holý fakt, že pravicové vlády nikdy nič podobné pre ľudí neurobili. Môžu dnes hovoriť, aká mala byť pomoc ľuďom lepšia, väčšia, systémovejšia a neviem ešte aká. Fakty nepustia – kým pravica zvyšovala DPH, my sme ju znížili a znižujeme o celú polovicu na vybrané základné potraviny;kým pravica roky hovorila o vysokých odvodoch, my sme ich znížili pre viac ako 500-tisíc ľudí;kým pravica roky hovorí, ako by pomáhala mladým rodinám, my v druhom balíku prinášame celý rad opatrení podporujúcich práve rodiny s deťmi.
Dnes možno povedať, že prvý sociálny balík bol úspechom. Jeho najzásadnejším opatrením bolo zníženie odvodov, a tým zvýšenie čistých príjmov viac ako 500-tisíc ľudí. Najkritizovanejšou bola však bezplatná vlaková doprava pre študentov a dôchodcov. A výsledok po pol roku?762-tisíc osôb zaregistrovaných v systéme bezplatného cestovania, zvýšenie počtu cestujúcich o 17 percent a žiadny pokles počtu platiacich cestujúcich. Ohlasovaná katastrofa sa na železnici nekoná, naopak, ľudia pomoc masovo využívajú. Opozičná kritika sociálnych balíkov však na niečo dobrá bola. Preukázala totiž, že ak by súčasná opozícia prevzala vládnu moc, sociálne opatrenia balíkov by zrušila.
Rovnako neobstojí kritika, že balík nemá stimulačný efekt na ekonomiku. Čo iné ako masívny stimul do cestovného ruchu je podpora zhruba 600-tisíc prenocovaní cez príspevok na školy v prírode a lyžiarske výcviky? Čo iné ako podpora malých a stredných stavebných firiem v regiónoch je masívny zatepľovací program a podpora malých obnoviteľných zdrojov energie? Nehovoriac o tom, že akákoľvek pomoc pre domácnosti s nižšími príjmami – a tam smeruje podstatný objem sociálnych balíkov – je stimulom pre ekonomiku, pretože zvyšuje disponibilné príjmy, kúpnu silu, a tým aj spotrebu týchto domácností.
Najúsmevnejšou reakciou opozície je, že ona vraj už všetko navrhovala. Iste, nikto nemôže navrhovať viac ako opozícia bez zodpovednosti za verejné financie. Lenže ráta sa to, čo kto urobil, keď vládol. My sme museli najprv dostať verejné financie pod kontrolu, zlepšiť výber daní, naštartovať ekonomiku a zamestnanosť, a preto môžeme dnes prijímať opatrenia, cez ktoré dobrú kondíciu Slovenska vo svojich peňaženkách pocíti čo najviac ľudí.
Zajtra píše: Anton Marcinčin, ekonóm