Jedálenský vagón necháva spájať naše osobné bubliny, v ktorých sa bezpečne vymedzujeme voči okoliu. Hlad a núdza o miesto ma usadili oproti Mirovi. Mocný chlapík cez štyridsať vo flanelke sa pustil so mnou do reči klasického typu – reku, kam vy, kam ja, aha, moderujete, ja robím vo fabrike na traktory, dajte si syr, je dobrý. Po istej chvíli sa debata otvorila a Miro mi vysvetlil, ako po rozvode ostal smutný a sám. Do jeho životnej bubliny presiaklo akési utrpenie a začal hľadať cestu pomocou Ježiša a Svätého písma. Aj pán farár mu veľa múdreho povedal. Júj, či mu vraj dlho trvalo, kým pochopil, čo tým myslí, keď hovorí, že to nie iní ho rozčuľujú, ale on sám sa rozčuľuje. A reku, že mali pravdu pán katolícky farár. Miro poukázal aj na to, koľko lásky je na svete, ale že si ju nevšímame. Čašníčka mu odniesla tanier a on jej za to tak vedome a naplno poďakoval, že sa gastroželezničiarka musela usmiať. Mirovi táto cesta do jeho životnej bubliny vrátila lásku a radosť. Dlho som naňho myslela.
Večer som dorazila na akciu. Parádni a milí ľudia. Bavili sme sa ešte po moderovaní do rána. Zrazu z niekoľkých z nich vyliezlo, že sú scientológovia. Pri tejto informácii ma zamrazilo, telo stuhlo a hneď som sa videla ako ma za svitania obetujú Tomovi Cruisovi. V sekunde som sa však vrátila k sebe a hovorím si – čo o nich vlastne viem? A tak som sa pýtala. Na to, prečo z nich robia strašiakov, či naozaj prenasledujú členov, ktorí od nich odídu, či im ide naozaj len o zisk a peniaze. Ukázalo sa, že minimálne tí jedinci, s ktorými som mala do činenia ja, majú hodnoty usporiadané celkom zmysluplne a že im záleží hlavne na morálke a srdečnosti. Vraj im ide aj o to, aby sa ľudia nebili kvôli svojim pravdám, lebo vraj pravda bude aj bez bitiek a že dôležitejšie je porozumenie. Tak som si s nimi pripila druhým Jackom Danielsom a bez ujmy na zdraví som šla spať.
Po návšteve tejto špecifickej bubliny ma viezol na stanicu kamarát. Baptista. Skvelý človek. Aj ich považujú niektorí za sektu, lebo nie sú väčšinoví. U nich sa krstia dospelí ľudia, ktorí sa sami rozhodnú vstúpiť do cirkvi. Vlastne len dodržujú pôvodné Ježišovo a Krstiteľovo učenie. A paradoxne je práve toto považované za čudné.
Pre svoj osobný život nepotrebujem zdieľať žiadnu z týchto bublín, ale vo všetkých som stretla milých a hľadajúcich ľudí, ktorí ma nenútili ich svet prijať za svoj. Niekedy je to len o tom, na čo sme si zvykli a keby sme práve ten zvyk občas podrobili hlbšej analýze, tiež by sme našli zopár momentov, ktoré zaváňajú minimálne podivuhodnosťou.
Môj multináboženský výlet ma veľmi potešil a obohatil. Opäť mi potvrdil, že každý človek má svoju bublinu, a že sa na svet díva práve z nej. Tak je zbytočné si ich nasilu praskať, môžeme si poletovať vedľa seba spokojne a s porozumením. Aj tak je život každej bubliny veľmi krátky a jej zánik ani nepočuť.