Vo voľbách do Európskeho parlamentu 2014 ide o viac, než v tých predchádzajúcich. Pred tými piatimi rokmi išlo iba o to, kto bude reprezentovať Slovensko v dobre rozbehnutej Európe v čase relatívneho pokoja a prosperity. Ale Európa sa za uplynulé mesiace zmenila, a nie je to iba zmena, ktorú spôsobila kríza finančného sveta. Európa už nie je to bezpečné miesto pre prosperujúce krajiny, ktoré sa sporia najmä o colné tarify voči zvyšku sveta a rôzne dotácie. Už to nie je raj idealistov, ktorí za najväčšiu hrozbu považujú klimatickú zmenu, ktorá nastane možno koncom storočia. Už to nie je bezpečná únia, ktorú všetci obdivujú, ktorá môže dôverovať svojej diplomacii, ktorá dosahuje svoje ciele mäkkou silou presviedčania a morálnych lekcií, a ktorá nepotrebuje vojenskú silu, ani ekonomickú tvrdosť. Z tohto sna bola Európa necitlivo prebudená udalosťami na Ukrajine, nevyhlásenou vojnou na jej východe a cynickým porušovaním medzinárodného práva aj vlastných zmluvných záväzkov zo strany Ruska.
Agresor z Východu
Rusko sa ani netají, že jeho územné ambície sa nekončia na východe a juhu Ukrajiny. Rusko sa zároveň netají, že práve demokratickým, slobodným a podľa neho dekadentným a mäkkým svetom Európskej únie pohŕda a považuje ho za svojho nepriateľa. Je to náš svet, v ktorom žijeme, sú to naše hodnoty, európske hodnoty, podľa ktorých (aspoň si to nahovárame) žijeme. Krajiny Európskej únie a s nimi aj Slovensko už nie sú v bezpečí. Na východ od nás sa zobudilo bezohľadné právo silnejšieho, právo, ktoré nemusí rešpektovať pravidlá, ani slobodu iných. Nežijeme už v časoch, keď bola najvyššou politickou kvalifikáciou schopnosť uhnúť, ustúpiť a uzatvárať kompromisy. V takom politickom susedstve si to Európa nemôže dovoliť.
Buriči z únie
V tejto situácii prichádzajú voľby do Európskeho parlamentu a v nich sa uchádzajú o hlasy voličov naprieč Európou a, samozrejme, aj na Slovensku, politické subjekty a strany, ktorých jedinou ambíciou je rozbiť Európsku úniu a, samozrejme, aj NATO na jednotlivé štáty gazdujúce si na vlastnom piesočku a budujúce si svoj malý oplotený nacionalistický sen. Sú to politické subjekty a politici, ktorí veľmi dobre začuli vábenie totality prichádzajúce z Východu. Európa čelí hrozbe, ktorej jednotlivé osamotené štáty nedokážu čeliť vojensky a ani ekonomicky. Hrozbe, ktorej majú európske štáty nádej odolať len spolu, v tesnej spolupráci, a nie opätovným stavaním plotov. Hrozbe prebudenej atavistickej imperiálnej sily, ktorá okamžite zneužije každú rozdrobenosť a ktorá chápe aj prirodzenú pluralitu ako slabosť. Hrozbe, ktorá aktívne podporuje všetky odstredivé sily v Európe a ktorá potrebuje Európu rozbitú a nejednotnú. Ak sa jej to podarí, prídeme aj o slobodu aj demokraciu. O tom, či si ich uchránime, sa rozhoduje v týchto voľbách.
Fotografia Európy
Žijeme časy, keď je riskantné zveriť rozhodovanie do rúk ľudí, ktorí ustupujú zlu, nepamätajú si históriu a strkajú hlavu do piesku. Žijeme časy, keď je riskantné zveriť rozhodovanie do rúk ľudí, ktorí uverili falošným národným mytológiám a hrdinským sebaklamom o vlastnej výnimočnosti, a ktorí hľadia s obdivom na zobúdzajúce sa impérium na Východe. Tí sa uchádzajú o poslanecké miesta v celej Európe, nie iba u nás. Chystajú sa zmeniť Európu na svoju podobu. O to, či sa im to podarí, ide vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014. Zloženie parlamentu po voľbách možno chápať ako digitálnu fotografiu spoločnosti v okamihu volieb. Bude sa rozhodovať o tom, ako bude vyzerať na tej fotografii Európa, a ako jej kút zvaný Slovensko.