V Grécku sa stalo to, čo sa predpokladalo. V druhom a treťom kole prezidentských volieb sa koalícii nepodarilo zozbierať dosť hlasov a prezident nebol zvolený. Grécky parlament bol rozpustený a na 25. januára boli vyhlásené predčasné parlamentné voľby.
Grécky akciový trh okamžite zaznamenal dvojciferný (neskôr čiastočne korigovaný) prepad a úroky na gréckych dlhopisoch sa priblížili k desiatim percentám, čo ich ešte viac vzdialilo z oblasti, v ktorej by Grécko mohlo dúfať vo financovanie na trhu. Krajina má do konca februára Trojkou odloženú 7,2-miliardovú pôžičkovú tranžu. Dovtedy by malo pokročiť v reformách pracovného trhu, penzijného a daňového systému. Bez týchto peňazí sa veľmi skoro dostane do akútnych finančných problémov. A s nimi sa do tých problémov dostane len o niečo neskôr.
Grécko na vlásku
Zareagovali aj Gréci. V decembri z bánk vybrali 3 miliardy eur, čo je 14-krát viac ako v novembri. Čiastočne to bolo spôsobené potrebou zaplatiť dane, čiastočne strachom o budúcnosť.
Problém spojený s voľbami sa volá SYRIZA. Marxistická strana (respektíve skôr koalícia rôznych ultraľavicových strán) má podľa prieskumov najväčšie šance vyhrať voľby. Namiesto vysvetľovania, prečo je to problém, si pozrite ich program. Obsahuje napríklad jedlo, ošatenie a ubytovanie zadarmo všetkým, čo to potrebujú. Minimálna mzda 875 eur (to je zhruba priemerná mzda v Grécku), zrušenie gréckeho dlhu, dlhové moratórium aj pre občanov.
O dosahoch čo i len čiastočného zavádzania takéhoto programu hádam netreba písať, hoci šéf SYRIZA Tsipras, ako to už v politike býva, umierňuje svoje postoje s blížiacou sa šancou na vládnutie. Kým je Grécko v eurozóne, pri implementácii takéhoto programu by dostal okamžitý stop na pôžičky. A čo je pre Grécko ešte nebezpečnejšie, ECB by mohla stiahnuť podporu gréckych bánk a položiť tak bankový systém prakticky do hodiny. Na druhej strane, Grécko má dnes slušné primárne prebytky a zbavenie sa dlhu by krajinu výrazne odľahčilo. Jediná šanca, ako sa budú dať splniť predvolebné sľuby, tak bude vystúpenie Grécka z eurozóny a inflačné financovanie rozpočtu a bankového systému. No ak by Tsipras začal plniť program, primárny prebytok by bol čoskoro preč.
Späť do roku 2010
Grécko sa tak na piaty rok záchrany ocitlo tam, kde bolo v roku 2010. Nie tak eurozóna. Ostatné problémové štáty majú svoje záchranné programy a rovnako infúzie pre bankový sektor sú pripravené na okamžité podanie v prípade potreby. Veria tomu aj trhy – kým grécky dlh sa prudko predražuje, španielske či talianske dlhopisy na rozdiel od minulosti ostávajú v pokoji. Znamená to, že Grécko už je mimo záujmu všetkých ostatných? Nie.
Po prvé, čokoľvek SYRIZA (chtiac alebo nechtiac) v Grécku získa, budú pre svojich voličov chcieť aj ostaté podobné strany v Španielsku či Taliansku. Po druhé, peniaze. Väčšina aktuálneho gréckeho dlhu pochádza z európskych zdrojov alebo z Medzinárodného menového fondu. Pripomeňme si – Grécko od roku 2010 dostalo z rôznych zdrojov pomoc zhruba 270 miliárd eur. Gigantická suma, politicky nepríjemná najmä tým, že daňovníci členských štátov doteraz neplatili prakticky nič, len poskytli garancie.
Kruté prebudenie
Prebudenie môže byť kruté. Slovensko sa nezúčastnilo na prvom kole bilaterálnych pôžičiek (ak nerátame náš 0,18-percentný podiel v MMF), ale cez dočasný euroval máme v Grécku zhruba 1,5 miliardy eur.
Aby sme nezačínali nový rok pesimisticky, SYRIZA voľby ešte nevyhrala. A ani jej víťazstvo nemusí byť také tragické, ale naopak môže znamenať zlom a opustenie mŕtveho bodu, v ktorom sa eurozóna už roky nachádza. A obzvlášť Grécko, ktoré má aj po piatich rokoch stále gigantickú nezamestnanosť a gigantický dlh. Takže tento pesimistický začiatok vlastne môže byť dôvodom na optimizmus!