Do roka a do dňa, vraví sa v rozprávkach. Rozprávka pre švédsku vládu trvala len dva mesiace. Keď začiatkom októbra nastúpila menšinová socialisticko-zelená vláda (v parlamente podporovaná švédskymi komunistami a čiastočne nacionalistami), bola to veľká udalosť. Po ôsmich rokoch nahrádzali relatívne úspešnú stredo-pravú vládnu koalíciu.
Nová vláda však stroskotala hneď na úvodnom rozpočte. Nacionalistickí Švédski demokrati podporili opozičný návrh a vláda následne rezignovala. Prekvapenie minulých volieb – Švédski demokrati očakávajú od predčasných volieb ďalšie posilnenie svojej pozície a označujú ich za „referendum o imigrácii“. Imigrácia sa tak po Británii a Nemecku stáva témou dňa v ďalšom členskom štáte.
Protestné strany na vzostupe
Vo Švédsku je zima, drahý alkohol a nemajú euro, preto sa radšej pozrime na politiku inej krajiny – Španielska. V Štátoch PIIGS zažívajú boom antiestablišmentové strany. V Grécku Syriza, v Taliansku Hnutie 5 hviezd, vo Francúzsku Le Penová a v Španielsku – Podemos.
Politická strana, ktorej názov sa prekladá ako „Môžeme“, vznikla len v januári tohto roku. Avšak už v európskych voľbách získala slušných 8 percent hlasov a 5 španielskych kresiel. Vo volebných prieskumoch stúpa mesiac za mesiacom a už ohrozuje aj vedúcu pozíciu strany súčasného premiéra.
Skutočnú silu budú musieť ukázať až v parlamentných voľbách, ktoré budú v decembri budúceho roka. Ale všetci obyvatelia eurozóny by mali situáciu sledovať už teraz. Program tejto ľavicovej strany je podobne ako u jej súpútnikov z iných krajín skôr živelný, v jednom však majú jasno. Podľa ekonomického programu, zverejneného minulý týždeň, je nepriateľom číslo jeden euro, doslova „myšacou pascou“. „Pre Španielsko je kľúčové dohodnúť s ostatnými krajinami zmenu riadenia eura“. Hádam nie dodržiavanie pravidiel a zastavenie zadlžovania eurozóny? Isteže nie, práve naopak.
Hrozia radikálne kroky
Fiškálne pravidlá by mali byť „flexibilnejšie“ a ECB by mala „priamo financovať krajiny“. Na pripomenutie, ECB nemá iný zdroj na financovanie ako tlačiarne peňazí.
Podobným smerom bude svoj predvolebný program ťahať aj súčasná vláda Mariana Rajoya. Na parížskom stretnutí sa s premiérom Hollandom zhodli, že fiškálne pravidlá „by sa mali prispôsobiť ekonomickej situácii“.
Netreba sa pozastavovať nad tým, že to nedáva zmysel – je to ako prispôsobiť dopravné značenie nehode. Netreba sa nad tým vlastne pozastavovať vôbec. Po aktuálnom opätovnom odložení trestu pre Francúzsko za porušenie rozpočtových pravidiel sa na nejaké pravidlá už nikto nemôže seriózne hrať. Podstatnejšie je neustále tlačenie ECB k tomu, aby začala financovať politické sľuby národných vlád.
Prípadné víťazstvo Podemos v decembri 2015(a gréckej Syrizy do jari 2015) by mohlo byť zlomovým momentom, keď sa Európa bude rozhodovať medzi radikálnymi krokmi (napríklad odpísanie časti dlhov problémových krajín), alebo absolútnym rezignovaním na nekonečné financovanie periférie.
Nový rozpočet Bruselu
Zatiaľ sa už takmer bez pozornosti odohrávajú v Bruseli tradičné rituálne tance ohľadne prípravy nového európskeho rozpočtu na rok 2015. Pokiaľ sa vyjednávači Európskeho parlamentu a členských štátov nedohodnú do piatka 12. decembra, únia začne rok s rozpočtovým provizóriom. Podľa posledného návrhu by mal rozpočet na rok 2015 narásť o 1,8 percenta (takzvané šetrenie) na 145,2 miliardy eur.
Ostatné roky sa rokovania o rozpočte naťahovali toľko, až to všetkých prestalo zaujímať. Hrozí, že to tak dopadne aj tento rok.