Pred desiatimi rokmi, počas druhej Dzurindovej vlády, bolo Slovensko Svetovou bankou vyhlásené za najreformnejšiu krajinu na svete a začalo sa o nás hovoriť ako o tatranskom tigrovi. Väčšinu času odvtedy vládne Robert Fico. Ako sa darilo tigrovi?
Dnešný stav by sa dal stručne definovať tak, ako je nazvaný tento príspevok – ešte nie sme na dne, no tiger už chradne. Nemám v úmysle opisovať, čo všetko robí Fico zle, to sú veci pomerne dobre známe a veľakrát opísané. Fico je jednoducho nezodpovedný populista, ktorý kvôli vlastnému prospechu ničí úspešnú budúcnosť Slovenska a jeho obyvateľov.
Pomalá, ale systematická demontáž toho, na čom stál náš ekonomický úspech, je realitou, čo však zaráža najviac, je správanie opozície. Nielenže nekričí a neprotestuje, ona sa na tom podieľa.
Vlaky zadarmo a iné ekonomické perverzity, ktoré chce časť opozície zachovať, súťaž s Ficom o to, kto viac zníži DPH na potraviny, a najnovšie aj zákon o športe. Samotný zákon má aj pozitívne stránky, najmä vnáša do financovania športu viac transparentnosti a jasných pravidiel. Zásadným problémom zákona je však to, že významným zdrojom financovania športu sa stanú odpočítateľné položky pri dani z príjmu fyzických a právnických osôb. Okrem toho sa znižuje DPH na vstupné na športové podujatia a na používanie športových zariadení a štát bude platiteľom poistného za športovca a športového odborníka (zamestnanca aj SZČO).
V čom je problém? Jednou z najdôležitejších zásad daňovej reformy bolo, že ak chce štát podporovať akúkoľvek oblasť, mal by to robiť na výdavkovej strane rozpočtu, a nie na príjmovej strane deformovaním daňového systému. Naša reforma bola úspešná najmä preto, že rovná daň umožnila zrušenie väčšiny výnimiek, špeciálnych sadzieb, ale aj odpočítateľných položiek. Po zrušení rovnej dane a zavedení znížených sadzieb DPH na potraviny je toto ďalší negatívny zásah do daňového systému. Ide totiž o precedens. Ak je to možné pre šport a športovcov, tak prečo potom nie napríklad pre kultúru a umelcov?
Štvrtkové hlasovanie o zákone o športe znovu ukázalo, ako ľahko podlieha opozícia zvodom populizmu. Najskôr súťaž so Smerom o to, ako čo najviac rozšíriť pôsobnosť tohto zákona, a potom jeho odhlasovanie spolu so Smerom. Zdržali sa len traja opoziční poslanci, všetci ostatní boli za. Vrátane všetkých poslancov strany SaS, ktorej predseda patril v minulosti k veľkým prívržencom neutrálneho daňového systému a opakovane navrhoval v zákone ďalej znižovať počet odpočítateľných položiek a výnimiek.
Populizmus nemá konca, z tigra vypĺznutá ovca.