Niektoré slová ma mätú. Napríklad keď má niekto veľké copy, je copatý. Keď má niekto výrazné ruky, je rukatý. Ja som nosatá, iní sú bruchatí. Nerozumiem však, prečo podľa vzoru „copatý“ sú tí, ktorí majú veľa majetku, okrem „majetní“ nazývaní aj „bohatí“. Bohatý by podľa mojej absolútne prevratnej lingvistickej teórie mal byť človek, ktorý má v sebe veľa Boha. Čo sa s majetnosťou, samozrejme, nevylučuje, ale nemá s ňou priamo nič spoločné.
Ak by sme podľa tohto vzoru mali a chceli byť „Bohatí“, tak sa treba „obohacovať“. V jednej nemenovanej knihe sa píše: ako hore, tak aj dole. Čiže by sme „toho hore“ mali mať aj v sebe,„tu dole“. Nie raz som počula mne rezonujúcu myšlienku o tom, že spolu tvoríme celok, jednotu, pre niekoho organizmus. Keď ako súčasť, bunka tohto celku budem nastavená „ozdravne“, pomôžem aj ostatným. Keď sa však rozhodnem správať sa ako rakovinová bunka, poškodím všetkých a napokon seba. Z pozície učeň začiatočník viem o sebe povedať, že tieto postoje striedam, no čoraz častejšie som si vedomá svojich rôznych nastavení.
Ako vnútri, tak aj vonku. Nesprávne nastavenie mi zasa ukazuje môj vnútorný vesmír, moje telo, moje bunky. Keď v sebe nesiem hnev, hoci aj z môjho veľmi zúženého uhla pohľadu spravodlivý, napĺňajú sa hnevom aj moje bunky a veru minimálne pečeni to dobre nerobí. Keď v sebe cítim krivdu, hoci aj z môjho naozaj veľmi obmedzeného pohľadu oprávnenú,„krivdia“ sa aj moji malí reprezentanti vo mne.
Nuž a my ako bunky tohto sveta preto môžeme byť jedine Bohatší a Bohatší, mať v sebe toľko Boha, aby sme nám všetkým, a teda aj sebe, radšej prospievali. Preto naše malé konflikty budú vždy podporovať tie veľké za hranicami krajín. Preto samotné „dobre mienené“ hádky o tom, kto tie konflikty spôsobuje a kto z nás má pravdu (z opäť veľmi, ale naozaj veľmi úzkeho uhla pohľadu), spätne tie samotné konflikty len posilňuje. Nič viac, nič menej s tým nezmôžeme.
Je niekedy ťažké si predstaviť, že s idiotom vedľa v aute sme celok, že s človekom, ktorý zastáva iný politický názor, sme celok, že niekedy sami so sebou máme problém byť celok! Ale to je len preto, že sme sa „odbohatili“, že sme stratili širší a pravdivejší uhol pohľadu. Nech už slovo Boh vnímame ako energiu, ako lásku, alebo klasicky z hľadiska kresťanskej viery, podľa svojho vnímania môžeme to, čo tento pojem zastupuje, do seba dostávať viac a viac. A keď už bude všetko rozbalené a čemer vymasírovaný, bude aj dosť energie a času s tým začať. Želám nám všetkým Bohaté Vianoce a aj všetok čas po nich.