Treba novú nezaťaženú generáciu politikov? Každé voľby vyhľadávame nezaťažených politikov. Pokiaľ sa pamätám, tak sa nám to už opakovane podarilo a veľký terapeutický efekt sme nedosiahli. A zjavne ani žiadna nová generácia nič nedokáže, pokiaľ sa v spoločnosti nenastavia základné kritéria: čo chceme a kam smerujeme. Každý človek na uspokojenie svojich základných potrieb potrebuje mať čo jesť, obliecť sa a kde bývať. Na to potrebuje chodiť do práce a mať príjem ...a teraz aký? Tu už nie je väčšinová zhoda. Zamestnávateľom sa zdá, že aj mzda 2,023 eura na hodinu je vysoká a zamestnancovi, že nízka. Aká minimálna mzda by bola prijateľná na Slovensku pre obidve strany? To by mala byť dôležitá téma rozhovorov. V zásade nič proti tým, ktorí pred každými voľbami prichádzajú s ponukou generačnej výmeny. Nebolo by však dobré, ak by občanov reprezentovali tí, ktorých ľudia poznajú? Od výberu na regionálnej úrovni až po parlament?
Generačná výmena možno ani nie je tak o tom, že musia prísť nejakí mladi ľudia. Je to predovšetkým o výmene spôsobov, to znamená, že treba ich nahrádzať podľa „spôsobu“ ich ducha a vízií. Politika by mala byť poslaním a službou vlasti. Ak si z nej niekto dokáže urobiť „len zamestnanie“, je to na škodu veci.
K téme generačnej výmeny by som rád prezentoval dva názory odborníkov (z rezortu, ktorý mi je blízky a tým je zdravotníctvo). Citujem prvého: „Ja vám poviem na rovinu, že veľkú časť tých problémov resp. tým problémom samotným, sú z veľkej časti sami tí primári v našom zdravotníctve.“
To sú štruktúry, ktoré ešte veľmi dobre ťažia zo starých kontaktov. Nemajú už žiadnu víziu pre svoje pracovisko, nemotivujú svoje pracovné okolie, nevzdelávajú sa, chcú mať len pokoj. Myslím si, že ak chceme zmenu - vždy ju robia ľudia - treba jednoznačne plošnú generačnú výmenu, a pracoviská musia viesť ľudia s rodným číslom začínajúcim číslom 7. Teda štyridsiatnici, nezaťažení minulosťou, ale už dostatočne skúsení, nezdeformovaní napr. farmaceutickými firmami.
Citujem druhého: „s tými primármi je to podstatne zložitejšie“. Uvedený text sa dotkne desiatok poctivých primárov, ktorých prítomnosť na oddeleniach už nie je materiálnou a spoločenskou výhodou, ako to bolo kedysi, ale len pocitom spoločenskej zodpovednosti udržať v chode ten svoj pracovný úsek aj v tejto spoločensky a hospodársky pre zdravotníctvo pokrivenej dobe. Paušálne opatrenia nikdy neriešia celú problematiku. Napríklad tí štyridsiatnici niekedy ani nechcú ísť do vedúcich funkcií, lebo nemajú radi zodpovednosť, nemajú ambíciu odbornú, sú v súkromných ambulanciách, nie sú na žiaducej kvalifikačnej úrovni a podobne. Vždy je prioritná otázka systému... Ak je dobrý systém, je menšia možnosť ho deformovať.
Môžeme diskutovať o tom, že stará generácia musí (dnes viac ako kedykoľvek predtým) odovzdať štafetový kolík do rúk mladých, pracovitých, talentovaných a ambicióznych ľudí. Možno nie v úplne všetkých disciplínach. V niektorých určite áno. Opačný vývoj by mohol viesť k intelektuálnej degenerácii budúcich pokolení, ktoré sú v každej normálnej spoločnosti základnou motiváciou pre existenciu.
Ako uzavrieť tému generačnej výmeny? Voči obmene sa nedá namietať, prichádza na scénu vtedy, keď sa stará garda zunuje... keby sa nezunovala, tak nová generácia nedostane hlas... ak sa dobre etabluje, fajn, ak nie, tak ich ľudia vymenia. V tomto je to spravodlivé.
Dušan Piršel, riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím