Je veľmi veľa diskusií a názorov, čo sa stalo a čo sa možno stane v SPP. Je to téma, ktorá dnes rezonuje na rôznych fórach a veľa ľudí sa jej venuje. Názorov na vzniknutý stav je viacero, taktiež je veľa scenárov, ktoré môžu nastať a ako sa súčasná situácia môže vyvinúť. Ja sa skúsim na celú transakciu pozrieť striktne z pohľadu riadenia firmy a podľa dostupných informácií.
Moja skúsenosť je, že informácií nikdy nie je dosť. To platí aj v tomto prípade. Boli rôzne vyhlásenia, tlačové konferencie, články, úvahy, diskusie a ďalšie iné fóra. Každé s iným cieľom a niektoré dokonca aj s tendenčnou snahou.
Myslím si, že bez detailného vysvetlenia novej akcionárskej štruktúry, dôvodov na nákup akcií a predstavenia stratégie je to diskusia riadená nielen faktami, ale aj pocitmi a domnienkami. Osobne by som privítal jedno komplexné vystúpenie akcionára, čiže štátu, kde by nám občanom, daňovníkom zástupcovia našej exekutívy prezentovali svoju stratégiu v oblasti energetiky. Štát by mal tiež prezentovať svoju víziu, ako zabezpečiť dostatok energie pre svojich občanov a následne vysvetliť, ako do toho zapadá transakcia s akciami SPP. Mal by tiež objasniť, ktoré akcie a prečo ich kúpil a uviesť dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu posilniť svoje akcionárske postavenie v SPP.
Občania by mali vedieť, aké výhody im ako spolumajiteľom, ktorých štát zastupuje, tento krok prinesie. Či už ide o finančné, nefinančné, krátkodobé, ale aj dlhodobé výhody. Vtedy by sme mali úplný obraz a mohli by sme relevantne diskutovať na základe faktov. Po nejakom čase by sme mali príležitosť zhodnotiť, či táto transakcia priniesla
predstavené efekty, alebo nie. Či a ako naplnila predstavenú stratégiu.
Ak nie, následne by sme mohli vyvodiť zodpovednosť voči tým, ktorí dostali mandát na jej realizáciu a neboli úspešní, presne tak, ako sa to robí v iných firmách, keď v danom prípade musí neúspešný manažment odstúpiť. Vôbec mi pritom neprekáža, že vlastníkom je štát. Pokiaľ sa bude správať ako štandardný vlastník a postupovať štandardnými spôsobmi, čiže bude vyžadovať výsledky ekonomického charakteru a zveľadenie majetku. Dôležité je podľa mňa riadiť ovládnutú spoločnosť ako zodpovedný vlastník, správať sa tak zodpovedne, ako pri správe svojho vlastného majetku.
Z hľadiska riadenia firmy sa preto naskytuje otázka, aké budú ďalšie kroky štátu ako akcionára s rozhodujúcim hlasom. Ide štát firmu zoštíhliť a následne rozvíjať? Alebo bude „udržiavať oheň“ a nechá ju žiť tak ako doteraz. Osobne som presvedčený, že zmena akcionárskej štruktúry si vyžaduje aj radikálnu zmenu v riadení. Obchodná časť SPP, ktorá je plne v rukách štátu, musí v pomerne ťažkom prostredí začať generovať zisk. V liberalizovanom trhovom priestore a s nie práve najlepšou zmluvou na dodávky plynu je to veľmi náročné. Podľa môjho názoru bez zásadných zmien možno až nemožné. Preto je namieste celý rad otázok o tom, ako bude štát ďalej postupovať. Vidím niekoľko možností, avšak ich realizácia nebude vôbec jednoduchá. Osobne by som sa zameral na zvýšenie výnosov, to je jediná možnosť, ako vrátiť firmu k ziskovosti. Predať viac plynu a elektriny je základom k úspechu.
Popritom je nutné paralelne znižovať náklady na všetkých úsekoch, na administratívu, správu majetku aj informačné technológie. Taktiež je nutné znížiť počet zamestnancov a zoštíhliť firmu, zaviesť firemnú kultúru, kde zamestnanci s vysokou výkonnosťou budú odmeňovaní a motivovaní k vyšším výkonom. Je potrebné zaviesť kultúru podporujúcu rast a inovatívny prístup. Ako mimoriadne dôležité bude aj rokovanie o nákupných cenách plynu, ktoré môže zásadným spôsobom ovplyvniť budúcnosť SPP. Cena vstupov je pre celkový výsledok rozhodujúca. Pred štátom stojí celý rad otázok a problémov, ktorých riešenie môže z SPP urobiť úspešnú, ale aj neúspešnú firmu.
Ivan Lužica, partner spoločnosti Deloitte Slovensko