V seriáli Prezidentské voľby Hospodárske noviny oslovili zástupcov všetkých parlamentých strán s otázkou, o čom sú podľa nich tieto voľby a akú zmenu potrebuje Slovensko.
Rok 2014 je volebným rokom, kedy sa môžu občania rozhodnúť, či chcú pokračovanie súčasného stavu, alebo či dajú vládnej moci jasný signál zmeny. Prezidentské voľby budú toho prvou príležitosťou.
Aj keď bol začiatok slovenskej európskej cesty úspešný a už v prvých rokoch sme pocítili pozitívne vplyvy odstránenia bariér a najmä ekonomických reforiem, s nástupom socialistov od roku 2006 sa naša krajina nerozvíja.
Jedna strana, jedna pravda
Hoci krátka vláda Ivety Radičovej stabilizovala verejné financie, sprehľadnila verejné zdroje a začala so zmenami v súdnictve, s nástupom vlády jednej strany začala likvidácia ekonomickej aktivity zvyšovaním daní, odvodov a zhoršením pracovného práva. Prepadáme sa tak vo všetkých svetových rebríčkoch. Za všetky sa dá spomenúť porovnanie našej konkurencieschopnosti podľa Svetového ekonomického fóra. Kým v roku 2006 sme boli vo svete číslom 37, dnes sme až na 78. mieste. Znamená to pre nás menej atraktívne prostredie a menej nových pracovných príležitostí.
S jednofarebnou vládou sa na Slovensko vrátil aj fenomén jednej pravdy. Vláda sa bojí nielen kontroly, ale aj iných názorov. Vidíme to na zneužití moci pri obsadení vedenia Úradu pre verejné obstarávanie, blokovaní zvolenia nového vedenia Najvyššieho kontrolného úradu, alebo výmene už zvoleného nového generálneho prokurátora za premiérovho spolužiaka. Vidíme to však aj pri sabotovaní mimoriadnych parlamentných zasadaní.
Chceme prezidentský systém?
Teraz ide o to, či im naozaj necháme všetky pozície, alebo či sa občania dokážu postaviť jednofarebnej moci a jednej pravde. Jednofarebnosť a neomylnosť nikdy nikomu neprospela. Posunúť nás môže len porovnávanie názorov a ich zdravá výmena.
Vládna strana dnes ovláda všetky ústavné funkcie, súdy, prokuratúru, bezpečnostné zložky. Prílišná koncentrácia moci v rukách jednej strany a jednofarebnosť je z hľadiska kontrolných mechanizmov v štáte riziková pre jeho zdravé a normálne fungovanie. Dnes nám hrozí, že parlamentná demokracia sa môže v prípade víťazstva súčasného premiéra zmeniť na prezidentský systém.
Občania sú dnes rozčarovaní rozdrobenosťou pravice. Právom. Nie všetci v stredopravom priestore chcú naozaj spolupracovať. Aj v prezidentských voľbách, napriek snahe postaviť spoločného prezidentského kandidáta, si v prvom kole budeme voliť z viacerých. O to je dôležitejšia spolupráca v druhom kole a schopnosť mobilizácie občianskej spoločnosti. V nej bola sila poraziť mečiarizmus a som si istý, že je v nej sila poraziť aj dnešných socialistov. Je to len otázka času. Prezidentské voľby môžu dať do tohto vývoja významný signál pre budúcnosť Slovenska.
Nezaslúžime si komunistu
V prezidentských voľbách sa hrá prirodzene aj o našu perspektívu, tak ako to bude aj v nasledujúcich eurovoľbách. Je preto jednoznačne potrebné vyjadriť svoj občiansky postoj. Aj keď je u nás pozícia hlavy štátu stále viac reprezentatívnou ako výkonnou pozíciou, dôležitosť jej obsadenia je významným signálom pre našu budúcnosť. Prezident môže urobiť veľa pre pokoj v spoločnosti i pre zlepšenie nášho medzinárodného postavenia. Je to zrejmé aj dnes, kedy sa ku ruskej agresii na Ukrajine jasne vyjadrujú a konajú prezidenti (nielen) európskych štátov, na rozdiel od nášho.
Posunieme sa teda dopredu? Budeme mať nádej? Aj o tom budú prezidentské voľby, ktoré sa dnes vyvinuli nielen na referendum o politickej budúcnosti človeka, ktorý si nevšimol november 1989, ale aj ako odpoveď na otázku, či budú mať naozaj všetko. Nemusia. Pretože naši občania si zaslúžia lepšiu perspektívu. A preto si konečne zaslúžia aj nekomunistického prezidenta.
Ivan Štefanec, podpredseda SDKÚ-DS