Keď sa ešte v roku 1998 klepal kameň prieskumnej štôlne vtedy ešte tunela Hoblík, ako termín dokončenia sa spomínal rok 2006. Ľudia „šomrali“ – vraj je to príliš neskoro. Ak by vtedy aj mne niekto povedal, že v roku 2014 len začneme s výstavbou, tak by som mu povedal, že prehnaný pesimizmus nie je namieste. Bohužiaľ, po prerazení prieskumnej štôlne v roku 2002 sa začala táto stavba stále odsúvať. Malo to svoj ekonomický dôvod, ale aj politický. Dokonca bolo obdobie, keď sme začali prekresľovať trasu diaľnice, ako výsledok odporu k najdlhšiemu tunelu. Dôvodom boli aj okolnosti okolo výstavby tunela Branisko na východe republiky, ktoré v spoločnosti zasiali predstavu, že tunel je hlavne „tunel“. Aj po zmene politickej garnitúry bolo v minulosti vždy moderné prísť s niečím novým. A tak sme na chvíľu mali pripravenú koncepciu, že diaľnica severom je hlúposť a rovinaté prostredie na juhu Slovenska je pre ňu ideálne. Výstavba diaľnic je dodnes predmetom politického boja.
Zasiahla kríza
Tunel Višňové stále čakal na svoju chvíľu. Zdalo sa, že prišla v roku 2007, keď bolo Slovensko na vrchole ekonomického rastu. Vláda Roberta Fica pripravila tri balíky PPP projektov a súčasťou tretieho bol práve tunel Višňové. Aj keď opozícia tento postup kritizovala, finančné inštitúcie a stavebné firmy sa veľmi zaujímali o tieto projekty a všetci sme čakali, aké ponuky nám vyprodukuje konkurenčné prostredie. A znova sme sa dostali až ku klepaniu kameňa. Lenže prišla globálna ekonomická kríza a trh sa zmenil. Neisté banky, ktoré mali financovať tieto projekty, už nechystali konkurenčné ponuky, ale museli sa spájať a celý proces sa začal komplikovať. Podarilo sa dokončiť proces uzatvorenia zmluvy na výstavbu R1 a dnes už ju naplno využívame. Už sme aj zabudli na známu „cestu smrti“.
Politické nezhody
Nastúpila vláda Ivety Radičovej a musela rozhodnúť, čo so zvyšnými dvoma balíkmi PPP, ktoré sa týkali východnej D1 a aj tunela Višňové. Na zrušení „prvého“ balíka (východná D1) bola relatívna politická zhoda. Čo sa týka tunela Višňové, vtedajší minister dopravy dosiahol rokovaním veľmi zaujímavú cenovú zľavu z ponuky konzorcia a išiel na Koaličnú radu presvedčiť partnerov. Veľmi som vtedy ministrovi držal palce. No nepodarilo sa mu to. Dodnes som však presvedčený, že rozhodnutie o zrušení „prvého“ balíka bolo správne a že „tretí“ sa mal po vyrokovanej zľave pustiť. Samozrejme, je to môj názor. Len som si predstavil, že na konci budúceho roku sme už mohli jazdiť...
Tunel Višňové sa následne začal pripravovať na financovanie zo štrukturálnych fondov. Medzitým sa znova vymenili vlády a tunel znovu zacítil svoju šancu. Presvedčili sme Európsku komisiu a keď už sa zdalo, že tentoraz to pôjde ľahko, tak poleno pod nohy podhodil proces obstarávania. Najprv ťahanice okolo technického vylúčenia, potom ťahanice okolo „kartelového“ vylúčenia. Toto všetko trvalo dva a pol roka.
Dobré správy
Ale, chvalabohu, máme dnes podpísanú zmluvu. Minulý týždeň sme poklepali kameň tretíkrát a pevne verím, že posledný. V najbližších dňoch tak už v tuneli Višňové budú naplno makať raziace stroje. Taliansky účastník konzorcia Saliny Imregilo, ktorý má skúsenosti, je zárukou toho, že v strede tunela sa tie stroje aj stretnú. Len aby im vystačili peniaze. V každom prípade je to veľmi dobrá správa a ja sa naozaj teším. Tridsaťtisícové intenzity dopravy pod Strečnom, jedna z najvyšších hustôt dopravných nehôd na jeden kilometer, smrteľné tragické dopravné nehody, pravidelné dopravné kolapsy, päť a pol milióna hodín ročne straty času, to všetko už bude za 2010 kalendárnych dní minulosťou.