Náhoda asi nikdy nie je náhodná, keďže sa mi dostal do rúk článok, ktorý tvrdí, že len 30 percent zamestnancov sa aktívne snaží vykonávať dobre svoju prácu v zamestnaní. Keďže to bolo písané v renomovanom Harvard Business Review, tak na tom asi niečo bude. Článok pokračoval informáciou, že odhadom 20 percent ľudí je dokonca kontraproduktívnych, čo stojí americkú ekonomiku okolo 50 miliárd USD ročne!
Mám pocit, že téma motivácie ľudí a efektívnej organizácie je druhá strana k môjmu poslednému príspevku k dosahom automatizácie a možných dôsledkov na zamestnanosť. Historicky a kultúrne sme nastavení na takzvané „lineárne riadenie“, ktoré je typické štandardne sa opakujúcimi prvkami a vysokým stupňom predpovedateľnosti. Typickou hlavnou náplňou práce manažéra je zadávanie operatívnych úloh, ich kontrola a príprava reportov pre nadriadených. Tieto charakteristiky sú však podstatne iné ako nároky a potreby, ktoré so sebou nesie potreba kontinuálnej inovácie a riadenia zmien na trhu. A k tomu treba ešte pridať riešenie problémov a príležitostí, ktoré vyžadujú špecifické know-how alebo expertízu pre danú oblasť. Väčšina firiem nevlastní a ani nemôže interne vlastniť také rozsiahle a dynamicky sa meniace vedomosti. Tak a máme tu druhú stranu mince k automatizácii a robotizácii práce. Jedným z riešení sú aj takzvané „samoriadiace sa“ organizácie alebo tímy, o ktorých sa v poslednom období veľa píše a hovorí.
Podstatou je vysoká miera prehľadnosti a spätnej väzby, zdieľanie jasného spoločného cieľa s vysokou angažovanosťou a dobrovoľnosťou. Často sa vytvárajú len na čas určitý, potrebný na realizáciu spoločného výsledku. Príkladom sú agilné alebo scrum tímy v IT projektoch. Taktiež pribúdajú rôzne formy použitia crowdsourcingu na riešenie úloh. Asi najznámejší je kickstarter, ktorý pomáha verifikovať podnikateľské nápady a spája ich s mikroinvestormi. Veľa firiem začína zavádzať firemné sociálne siete ako platformu pre organizačnú štruktúru s cieľom, aby organizácia nefungovala ako hierarchická pyramída, ale rýchla a samoučiaca sa sieť vedomostí a ľudí. Údajne Google experimentuje so štruktúrou, kde nemusia byť manažéri, ktorí riadia, ale len technici, ktorí tvoria. Živý príklad je aj Arabská jar, revolučne hnutie, ktoré prebehlo na severe Afriky v roku 2013 a pomocou sociálnych sietí malo charakteristiky samoriadiacej sa organizácie.
Riadenie práce asi čakajú zásadné zmeny, ktoré tlačí a vynucuje si hlavne technologický pokrok. Otázka je, či a ako rýchlo sú ľudia schopní prispôsobiť sa zmenám.