Sociálna poisťovňa by mala na odvodoch v tomto roku vybrať o 20 percent viac ako v roku 2012. Oproti roku 2011 dokonca o 25.
Ako iste všetci vedia, mzdy nevzrástli za dva roky o 20 percent, vzrástla hlavne odvodová záťaž. Na strane zamestnancov hlavne v podobe vyšších stropov, dohodári a živnostníci platia rovno vyššie sadzby. Spoločné majú všetci zníženie svojho príspevku do II. piliera na 4 percentá. V priebehu dvoch rokov tak ročné príjmy poisťovne poskočili o 900 miliónov eur. Myslite na to, keď slovenská vláda dostáva pochvaly za znižovanie deficitu.
Iba fikcia
Dnes nič nenasvedčuje tomu, že by vláda chcela ďalej zvyšovať odvody a tak dúfajme, že dôjde konečne aj na upratovanie v systéme a znižovanie výdavkov. Pred vládou a parlamentom stoja dve kľúčové úlohy, ktoré majú spoločného menovateľa – hovoriť pravdu, a celú pravdu.
V tej prvej ide o peniaze, a to je urgentný prípad. V parlamente leží návrh anuitnej novely. Vedie sa veľká diskusia na tému, či sporitelia majú alebo nemajú mať nárok na kontrolu svojich úspor. Do úzadia sa tým dostáva otázka, aký dôchodok by mali sporitelia dostávať nie z druhého, ale z prvého piliera.
Pred desiatimi rokmi naučil štát všetkých sporiteľov dve čísla:18 percent, čo mali byť odvody do prvého piliera a 9 percent, čo bol skutočný odvod do druhého piliera. Sporitelia tak brali na seba rozhodnutie, ktoré znamenalo polovičný dôchodok z prvého piliera. No 18 percent bola fikcia, ktorá nikdy neplatila. Rezervný fond nebol nikdy rezervný, a vždy slúžil na výplatu prvopilierových dôchodkov. Rovnako všetky zostatky prebytkových fondov.
Prvý pilier spotrebuje v skutočnosti odvody vo výške 25 percent a ešte musí byť dotovaný z daní.
Sporitelia si teda neprevádzali na sporiaci účet polovicu, ale len tretinu svojich odvodov. Preto aj ich dôchodok z prvého piliera by mal byť krátený spravodlivo – len o tretinu. Ministerstvá práce aj financií, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Sociálna poisťovňa, všetci o tom probléme svorne čušia. Majú ešte 8 mesiacov, kým prví sporitelia odídu do dôchodku, aby im priznali to, čo im patrí.
Fiškálne negramotní
Druhá úloha sa týka fiškálnej gramotnosti. Dôchodcovia obviňujú z nízkych dôchodkov vládu, nevediac, že požadujú vyššie zdanenie vlastných detí či vnúčat. Sociálny štát šikovným spôsobom prehodil povinnosť platiť odvody na zamestnávateľa, aby pred občanom zakryl skutočnú daňovú záťaž. Odvody spolu s DPH a nepriamymi daňami sú tak hlavnými príčinami fiškálnej negramotnosti slovenskej verejnosti.
Pracujúci človek s napätím očakáva, aký mu bude priznaný dôchodok. Bude mu to stačiť? Má dosť nasporené? Sociálna poisťovňa tvrdí, že všetky informácie sú dostupné a na webe je aj dôchodková kalkulačka. No skúste ju použiť. Vzorec pre výpočet dôchodku má síce len tri premenné, ale aj množstvo výnimiek, ktoré z výpočtu robia malú maturitu.
Vo Švédsku tento problém už pred 15 rokmi šikovne vyriešili. Tamojšia Sociálna poisťovňa každý rok zasiela všetkým pracujúcim a dôchodcom tzv. oranžovú obálku. V nej je informácia o tom, koľko pracujúci odviedol, koľko má našetrené, a aký dôchodok mu pri jeho predpokladoch vychádza, keď dosiahne dôchodkový vek.
Prežije, kto šetrí
Aktuálne beží na Slovensku petícia, aby túto povinnosť zaviedli aj na Slovensku. V slovenskej verzii sa azda pracujúci dozvedia aj to, že okrem odvodov prispievajú na dôchodky aj z daní, a to vo výške zhruba 5 percent odvodov, ktoré sa platia do Sociálnej poisťovne. Diera v Sociálnej poisťovni pritom bude rásť do závratných rozmerov.
Rada fiškálne zodpovedných predpokladá, že v roku 2060 vzrastie z dnešných 1,3 percenta HDP na 4,6, čo je sakramentsky dôležitá informácia pre všetkých pracujúcich. Ak sa už odvody nemajú veľmi kam zvyšovať, tak treba do budúcnosti počítať so znižovaním dôchodkov. A podľa toho si na dôchodok šetriť.