Po teroristickom útoku islamistov na redakciu Charlie Hebdo mnohí prepadli presvedčeniu, že za svetovým terorizmom sú hlavne moslimovania, resp. radikálny islam. Je to mylná predstava. A typický predsudok. Ako je to s teroristickými útokmi v únii, nám najpresnejšie povie štatistika Europolu. Tá pre roky 2006 až 2012 konštatuje, že v skutočnosti islamisti stoja za asi pol percentom teroristických útokov v Európskej únii – a to vrátane tých, ktoré sa nepodarili alebo boli zmarené (od roku 2011 sa štatistika mení a obsahuje všetky nábožensky motivované, teda nielen islamistické útoky). Ako zo štatistiky vyplýva, rádovo početnejšie sú útoky „domácich“ európskych separatistov a nacionalistov.
Európski separatisti sú zodpovední až za 82,5 percenta teroristických útokov v Európe. Nasledujú ľavicoví extrémisti (takmer 10 percent útokov). A až potom náboženskí fanatici s podielom 0,5 percenta teroristických útokov v EÚ.
Mediálne skratky
Mediálny obraz je iný. Vnímanie verejnosti na sporadické správy o zabitých policajtoch v Baskicku či obetiach na Korzike je oveľa menej intenzívne v porovnaní s dramatickými útokmi s početnými obeťami ako v Madride, Londýne alebo najnovšie v Paríži. Okamžite sa tak vynárajú skratkovité závery, že za teror môže zlyhanie mulitkulturalizmu, imigranti či islam. Subjektívne vnímanie by však nemalo zatieniť rozum pred faktmi. Najmä nie mienkotvorným osobám – politikom a médiám.
Zlyhal mulitikulturalizmus?
Minister zahraničných Miroslav Lajčák vecí v reakcii na útoky vyhlási, že „multikulturalizmus zlyhal, bol naivný“ a „naivná bola aj imigračná politika“. A tiež „máme obrovské islamské komunity, ktoré sa nedokázali integrovať“. Komentátor istého denníka dokonca napíše:„Všetok teror posledných rokov (až na Breivika) súvisí s islamom.“
Hodnotiť také komplexné témy na základe jedného indikátora je, mierne povedané, metodicky nesprávne. Ak však daný indikátor dokonca poukazuje na úplný opak týchto tvrdení, tak je to „analytický prúser“. A ako na dátach vidíme, počet islamistických útokov, pri početnosti moslimskej populácie, ukazuje presný opak. Ak by terorizmus mal byť indikátorom integrácie menšiny či rizikovosti náboženstva, tak by sme museli skonštatovať, že moslimovia sú integrovaní prekvapivo dobre. A za hlavný problém môžeme považovať domáci európsky nacionalizmus a zlyhanie historického procesu konštituovania európskych štátov.
Pozor na umelú hystériu
Môžeme o zlyhaní multikuturalizmu či imigrácii debatovať napríklad v súvislosti s problémovou integráciou mladých moslimov v školách alebo v súvislosti s pouličnými nepokojmi vo Francúzsku pred pár rokmi. Nemôžeme však o nich hovoriť v súvislosti s terorizmom. Fakty nepustia. Islamský terorizmus je evidentne problémom veľmi marginálnej časti európskej moslimskej populácie. Európa musí zakročiť proti týmto radikálnym skupinám, predovšetkým eliminovať radikálnych duchovných a prepojenia na zahraničné teroristické siete.
Ak však pod dojmom tejto, ako vidíme umelej, hystérie pristúpi Európa k paušálnym opatreniam proti imigrantom či moslimom a obmedzovaniu hodnôt ako tolerancia alebo sloboda, hrozia dva dôsledky. Po prvé – kolektívna diskriminácia moslimov môže, naopak, radikalizovať aj väčšie skupiny. Po druhé – teroristický útok na Charlie Hebdo je predovšetkým útokom na európske hodnoty. Ak ich obmedzíme, tak teroristi dosiahli presne to, čo chceli. A vyhrali.