Britské voľby na Slovensku príliš nezarezonovali. Pritom ich výsledky majú väčší potenciál priniesť zmeny v Európe ako celé Grécko so všetkými problémami dokopy.
Prekvapenie konzervatívcov
Hoci prakticky všetci analytici predpokladali tesný výsledok a pokračovanie „zlepenca“ či krehkú menšinovú vládu, konzervatívci dosiahli drvivý úspech, keď s pohodlnou rezervou zostavia väčšinovú vládu. Labouristi do značnej miery za svoj neúspech vďačia totálnemu debaklu v tradične labouristickom Škótsku, ktoré celé obsadila nacionalistická SNP, vezúca sa na nedávnom referende o samostatnosti. No aj bez toho by na konzervatívcov asi nemali. Cameronov sľub referenda o zotrvaní v únii a reformného tlaku na Brusel u voličov zarezonoval.
Zaujímavý je aj výsledok ostro protieurópskeho UKIP-u. Ten síce získal jediného poslanca a šéf Nigel Farage odstúpil, keďže nezvíťazil vo svojom obvode. No jediný poslanec je dôsledkom britského väčšinového volebného systému, kde mandáty berú len víťazi. UKIP získal viac ako 12 percent hlasov všetkých voličov v Británii a z tohto pohľadu sa stal treťou najsilnejšou stranou v Británii. Na zisk mandátu to stačilo len v jedinom obvode, no ak Cameron nesplní svoje referendové sľuby, bude budúce voľby stačiť len malý presun voličov a UKIP bude mať zrazu desiatky poslancov. Cameron prakticky nemá na výber – referendum bude, inak nahnevá veľmi veľa ľudí.
Riziká pre Európsku úniu
O dosahu vystúpenia Británie z EÚ sa toho už popísalo dosť. Najviditeľnejším okamžitým dosahom by bola strata značnej časti príjmov európskeho rozpočtu, čo by pre Slovensko (ale napríklad aj finančne vyšťavené Grécko) znamenalo menej peňazí z eurofondov a vyššie príspevky do spoločného rozpočtu.
Druhá otázka je, aká bude spolupráca Európy s Britániou v prípade jej odchodu. To závisí od toho, ako veľmi sa bude chcieť EÚ „pomstiť“. Ako konštatoval britský europoslanec Daniel Hannan, lepším riešením ako pozícia Nórska cez členstvo v EHS by bola pozícia druhého Švajčiarska, ktoré si vyjednáva vzťah s EÚ v každej otázke individuálne.
Centralizácia v Bruseli
Najzaujímavejší je však tretí faktor. Vystúpenie Veľkej Británie z EÚ by znamenalo, že ubudne silný hlas, ktorý favorizoval trhové riešenia, propodnikateľský prístup. V únii ešte ostanú podobne ladené Holandsko, Írsko, Estónsko, čiastočne Fínsko. Všetko skôr malé krajiny. Dominovať tak začne „francúzska“ južná vetva, presadzujúca centralizované riešenia v opratách verejného sektora, sekundovaná „nemeckou“ snahou regulovať.
Ale nekričme hop, kým Británia nevyskočí! Konzervatívci dávnejšie avizovali veľký tlak na reformu fungovania EÚ, ktorá by presvedčila britských voličov, aby v referende povedali vystúpeniu nie. Viac kompetencií v domácich rukách, menej regulácií z Bruselu, voľnejšie ruky pre podnikateľov.
Odchádzajúca vláda už od roku 2013 aktívne zbiera byrokratické opatrenia a navrhuje ich reformy. Ľúbivé heslá o menšej byrokracii tak už majú aj skutočný obsah. Presadiť ich v EÚ bude ťažšie.
Tlak na armádu úradníkov
Cameron už dávnejšie začal hľadať spojenca najmä v Angele Merkelovej, určite bude hľadať aj inde. No snaha vyšklbnúť akékoľvek kompetencie z rúk 33000 armády na Schumanovom námestí určite narazí na tvrdý odpor. Popri Grécku sa nám v otázke budúcej podoby EÚ otvorila druhá – možno viac britsky suchá – téma: Brexit alebo Breformy.