Pred pár týždňami sa skončila synoda, ktorú zvolal pápež František. Postoj voči homosexuálom, riešenie možnosti rozvedených a znovu už len civilne zosobášených katolíkov pristúpiť k sviatosti spovedi a prijímania dával tušiť zaujímavú diskusiu s nádejou pre tieto skupiny veriacich. Synoda sa skončila s nekonkrétnymi výsledkami. Veď kam sa ponáhľať. Rímskokatolíckej cirkvi, najstaršej politickej strane na svete, čas nič nehovorí.
Mať totiž vyše 2000 rokov vedúcu úlohu vo svete i napriek konkurencii islamu, judaizmu, budhizmu, hinduizmu a iných náboženstiev je viac ako veľavravné.
Na Slovensku sa približne 84 percent obyvateľov hlási k rímskokatolíckej cirkvi. Medzi nimi je určite veľa homosexuálov a rozvedených, ktorí sú sklamaní z výsledkov synody. Veria, platia dane a sú prakticky nežiaduci zo strany vlastných náboženských autorít. Nuž čo, možno to o 100 rokov vyjde.
Problém vidím aj v tom, že rímskokatolícka cirkev je na Slovensku financovaná z daní nás všetkých vrátane homosexuálov a rozvedených katolíkov. Každé spoločenstvo má svoje pravidlá, či sú to cirkvi, spolky alebo kluby. Každý, kto je ich súčasťou, akceptuje ich pravidlá a zákonitosti, ich väčšinou aj dobrovoľne financuje svojimi príspevkami.
Ale prečo sa máme všetci skladať na fungovanie cirkví? Korektné by bolo, aby na cirkvi prispievali tí, ktorí to budú chcieť a k cirkvám sa hlásia. Ale nie všetci a povinne. Nemôžem si pomôcť, ale veľmi mi to pripomína „staré časy“, keď sme všetci „dobrovoľne“ museli kupovať známky solidarity na podporu súdruhov v Angole alebo na Kube.
Je čas, aby rímskokatolícka cirkev priznala farbu. Ako najväčšia cirkev na Slovensku by mala ísť vlastnou cestou financovania a nežiť na úkor iných. Vrátane rozvedených a homosexuálnych katolíkov, ktorých hodila cez palubu.
Veď čo, peniaze nesmrdia, však? Hlavne, že arcibiskup Bezák je dva roky mimo hry a nenarušuje pokojné konzervatívne kruhy svojimi modernými názormi.