Mám na mysli skôr dva myšlienkové prúdy s viacerými spoločníkmi ako dvoch podnikateľov, ktorí začínajú biznis s odhodlaním niečo spolu dosiahnuť! Chvíľu to vydrží a potom nastáva hodina pravdy. Spoločníci sa opytujú, čo im život prinesie. Lenže – krízové podnikateľské prostredie toho očakávaného výnosu prináša málo. Skôr si žiada zapriahnutie do voza a nesmiernu námahu.
A tu sa spravidla začína zobúdzať mocenské duo. Najprv potichučky, bez veľkého šramotu, potom jeden viac, iný menej si odkrojí zo spoločného koláča. Ale stáva sa, že spoločníci rovnakého razenia sa opytujú, čo život očakáva od nich. Čo také by mal človek počas života urobiť, čím by sa stali pre život iných užitočnými. V prvom rade urobiť si poriadok vo vzťahoch. Založiť si rodinu, venovať sa deťom, sústrediť sa na prácu, využiť svoj znalostný potenciál a dokázať niečo, čo má trvalú hodnotu. A vyniknúť. Zamýšľať sa nad zmyslom života, aby nekonal iba vo vleku každodennej operatívy a na neho kladených požiadaviek, bez zohľadnenia seba samého, svojich potrieb a túžob. Povedať, že nemáme čas na hľadanie zmyslu svojho snaženia, je povrchnosť smerujúca k zbytočnosti snaženia a vlastnému prispievaniu k tomu, s čím sami nesúhlasíme.
Na druhej strane podnikanie nie je vec výlučne podnikateľa. Sám nič nezmôže. Bez ochoty a spolunáležitosti, bez primeranej odmeny za vykonanú prácu, bez vzájomného pochopenia a spravodlivosti voči iným postupne smeruje k baženiu po moci a luxuse, zahmlievaniu mysle a absencii duchovna. Je to paradox, ale mnohí prežívajú krízu nie z nedostatku, ale z nadbytku. Sú frustrovaní z toho, že ešte nemajú to, čo by mohli mať. A to v čase, keď mnohí trpia nedostatkom, sú nezamestnaní, žijú na hranici chudoby. Požívačný postoj k životu sa mi javí, že nemá zmysel, pretože ak niekto má, chce ešte viac a nikdy nebude spokojný.
Predstava neustáleho rastu pri limitovaných zdrojoch je nemožná. Napriek tomu je zafixovaná ako zákon! Prečo snaha žiť inakšie či skromnejšie, býva mnohými hodnotená ako politicko-ekonomické rúhanie sa? Dilema pre existenciu nevyhnutného a existenčne možného je napriek hrozbám nateraz neriešiteľná. Nebezpečenstvo naplnenia existenčnej kauzy je o to väčšie, že evidentne zastaraný ekonomický model napriek deklarovaniu jeho predností ignoruje skutočnosť. Nevidí, čo sa deje okolo, aké nebezpečenstvo ohrozuje samú podstatu ľudskej existencie.