O päť týždňov sa otvoria volebné miestnosti a budeme rozhodovať, komu dáme svoj hlas a dôveru, aby viedol krajinu v neľahkých časoch. O hlasy sa uchádza až 23 politických subjektov s rôznou históriou, veľkosťou, skúsenosťou a zodpovednosťou. Slovensko je oblepené plagátmi, heslami, tvárami a sľubmi. Všetky evokujú atmosféru, že nech to dopadne akokoľvek, správa vecí verejných bude v rukách tých najzodpovednejších. Každý subjekt, ktorý do volieb vstupuje, bojuje o moc. A moc chutí. Niekedy až veľmi. Nejde len o moc a vplyv, ale aj o nemalé financie zo štátneho rozpočtu. V podstate stačia 3 percentá hlasov a sú v „kapse“. Sú to finančné prostriedky, na ktoré sa skladáme všetci, aj tí, ktorí nevolia. Nechcem niektorým stranám vstupovať do svedomia, ale pri niektorých až príliš cítiť, že ich prioritným cieľom nie je dostať sa do parlamentu a podieľať sa na moci, ale s najnižšími nákladmi dosiahnuť trojpercentný výsledok a zúročiť tak investíciu lepšie ako v ktorejkoľvek investičnej spoločnosti.
Vládnuť je zodpovednosť a funkcia je dočasná. Sme len ľudia a, žiaľ, žiadna funkcia nie je taká malá, aby o ňu nemal nikto záujem. Dôležité je, aby politici robili aj počas tejto „dočasnosti“ maximum. Aj dočasná moc predsa umožňuje stopercentný výkon. Volič sa totiž oprávnene pýta, či naozaj všetkým, ktorí sa uchádzajú o naše hlasy, ide o krajinu, o ľudí, o riešenie problémov v zdravotníctve, školstve, justícii a podobne. Nejde im len o zúročenie svojich vkladov a funkcie?