Televízna kampaň „Študuj vedu - budúcnosť sa Ti poďakuje“ je mierne zavádzajúca. Aspoň drobným písmom treba doplniť varovanie: „Budeš pracovať v odbore, nad ktorým každý rok visí Damoklov meč prepúšťania, má najvyšší podiel zmlúv na dobu určitú, dáva malý plat, je zaznávaný verejnosťou aj všetkými našimi vládami a sústavne musí presviedčať o potrebe svojej existencie.“
Narušenie vedy
Verejnú debatu rozprúdili protesty vedcov SAV, prvé od roku 1989. Niet divu, vďaka kráteniu rozpočtu SAV má o prácu prísť 500 ľudí z tých necelých 3200, ktorých akadémia po 25 rokoch zoštíhľovania ešte zamestnáva. SAV je pritom našou najúspešnejšou vedeckou inštitúciou. Pri podiele 11 percent pracovníkov vedy a výskumu pokrýva 31 percent publikačných výstupov a 39 percent citačných výstupov Slovenska. A ak dostane naozaj o 17 percent menší rozpočet, hrozí jej znefunkčnenie: narušia sa riešiteľské tímy, prevádzka, zákonné nároky na odstupné odčerpajú ďalšie mzdové prostriedky. Politici oponujú - veď do SAV idú európske fondy vo výške až 300 miliónov eur a prostriedky agentúry VEGA sa vraj môžu zvýšiť o osem miliónov eur. Tieto informácie vyvolávajú otázky typu – čo tí vedci vlastne chcú? Nuž, je treba doplniť dva fakty.
Technika bez ľudí
Po prvé, v rámci operačného programu Veda a výskum SAV síce rieši vyše 100 projektov celkovo za vyše 260 miliónov eur, ale tieto fondy možno využiť len na prístroje a infraštruktúru. Nie na mzdy pre ľudí, ani na mnohé dôležité prevádzkové náklady. Rozsiahle seky v rozpočte SAV ešte ďalej znížia už teraz nedostatočné zdroje na ľudí a prevádzku. Takže na novej technike zo štrukturálnych fondov vlastne ani veľmi nebude mať kto pracovať, ani kto hradiť jej chod a údržbu.
Po druhé, uhasiť problém projektmi VEGA sa tiež nedá – o tie sa musí súťažiť a neumožňujú hradenie mzdových nákladov, iba prevádzkových. Po vyhodení stovák pracovníkov budú musieť tí „pozostalí“ súťažiť o projekty VEGA, aby mohli vykryť výpadok prevádzkových nákladov a ďalej pracovať za svoj malý plat, čakajúc, kedy prídu na rad s „vyhadzovom“ oni. Kto ešte zo slovenskej vedy nezutekal, teraz sa vážne zamýšľa.
Čudná podpora
Najhoršia je však trvalá demoralizácia vedcov na Slovensku, a to aj tých, ktorí nebudú v roku 2015 prepustení. Vidia, že vôbec nikoho nezaujíma, kde sa uplatnia stovky vyhodených, ktorí venovali svoj život našej vede. Situácia dospela do bodu, keď Európska únia zavádza Modré karty na prilákanie kvalifikovaných síl z tretích krajín a my tie svoje priamo vyháňame. Už v roku 2013 pracovalo na Slovensku iba asi deväťtisíc cudzincov a až 136 tisíc Slovákov v zahraničí (z nich 100-tisíc len v Česku, Rakúsku a Nemecku). Kým investora, čo vytvorí 500 pracovných miest pri páse, lákame daňovými úľavami, zrušenie 500 vedeckých miest vítame ako zefektívnenie?
S nízkymi platmi
Povedzme si to otvorene, decimuje sa národná vedecká inštitúcia v podstate kvôli pár drobným v porovnaní s inými výdavkami štátu. A čo transformácia vedy? Tá nerátala s rozpočtovým prekvapením v roku 2015! Mala byť rozvojovým programom ako v Česku, a nie programom útlmovým. Bude ešte potrebná? Asi nie. Vysoké školy sú už zmenené na verejnoprávne inštitúcie, rezortný výskum prechádza reformou ESO a okyptenú SAV už treba nechať prežívať, nech sa pokúsi sformovať nové riešiteľské tímy, ktoré budú schopné s menším počtom ľudí čerpať aspoň tie zvýšené granty VEGA.
Kampaň „Študuj vedu – budúcnosť sa Ti poďakuje“ u nás nikdy nevyznievala vierohodne. Možno prišla z Bruselu či z Nemecka, kde môžu mladí vedci z platu dôstojne žiť, založiť si rodinu. Na Slovensku sa po zhruba 20 rokoch štúdia a dosiahnutí titulu PhD môžu v SAV zamestnať za asi 500 eur v čistom. Napriek všetkému - pár mladých nadšencov založilo iniciatívu „Veda chce žiť!“. Veľmi im držme palce.