Život poslanca Smeru je ubíjajúca záležitosť. Počas schôdze musí celé dni trčať v Národnej rade, lebo sa môže stať, že Smer bude potrebovať „sedemdesiatšestku“. Zároveň sa nemá podľa možnosti k ničomu vyjadrovať, aby zbytočne nenaťahoval schôdzu. A hlasovať musí zásadne tak, ako prst pani Laššákovej ukáže. Nuž, tak si mnoho dám a pánov kráti čas ako len najlepšie vie. Sudoku a krížovky sú vždy prijateľnejšie (a pre väčšinu aj ľahšie stráviteľnejšie) ako tristostranový elaborát Späť k Marxovi od súdruha Blahu a Nový Čas lepší ako Pravda.
Samozrejme, že s alkoholom ide všetko ešte lepšie a hlavne rýchlejšie. Naposledy (pri odvolávaní R. Fica) sa Marošovi Kondrótovi podarilo dostať do stavu, keď všetkých prítomných prekvapil odchodom zo sály po vlastných. Samozrejme, že cez trakt predsedu NR SR, veď inak by si ho odchytili novinári.
V podstate, novinári sú problémom najväčším. Lebo keby nefotili všetko možné, rokovalo by sa oveľa ľahšie. Ctení páni poslanci by ešte menej rozmýšľali nad prstom pani
Laššákovej a čas by ubiehal jedna radosť. A tak sa súdruh Paška rozhodol konať. Zabezpečil Národnú radu proti všetkým možným votrelcom, fotografovať sa bude len vo vestibule. To by sa zrejme malo podariť každému poslancovi – ísť cez vestibul v triezvom stave. Teda, každému poslancovi by sa malo podariť rozpoznať, či je v triezvom stave a ak nie, pôjde cez tunel, alebo v núdzovom prípade cez trakt predsedu.
Kolega Viskupič z OĽaNO v tomto konaní vidí dôvod na odvolanie predsedu parlamentu, a tak začal zbierať podpisy, ktorých potrebuje 30. Paška ako predseda parlamentu je hotová katastrofa, no vyzbierať 30 podpisov vôbec nemusí byť také jednoduché. Kolega Viskupič totiž nezohľadnil dve veci: po prvé, aj medzi opozičnými, resp. akože-opozičnými sa nájde niekoľko poslancov, ktorí sú celkom radi, že tí dotieraví novinári musia zostať vo vestibule a po druhé, nikto nechce naštvať Pašku.
Ak by sa totiž R. Fico stal prezidentom, mohol by sa Paška stať predsedom Smeru. A to už je veľká šarža (šéf vládnej strany a šéf parlamentu), ktorú koaliční partneri z volieb do VÚC – KDH a Most, radšej vytáčať nebudú. Veď, čo keď dopadnú voľby 2016 tak, že sa budú musieť pre dobro vlasti obetovať.
Richard Sulík, predseda strany SaS