Prikláňam sa k názoru, že sa o zdravotníctve veľa hovorí neproduktívne a chýba ucelená predstava politikov, kam má smerovať slovenské zdravotníctvo, a akými prostriedkami sa tam dostať.
Podľa skúseností lekárov medzi akútne problémy nášho zdravotníctva , ktoré definujem ako zmes rôznorodých subjektov, procesov a vzťahov zaraďujú samozrejme finančné toky, obstarávanie, finančná nedisciplína, chýbajúcu spravodlivú cenu práce. Aj v tomto príspevku sa chcem vyhnúť dojmológii a slohovému cvičeniu. Veľmi zaujal názor skúseného cievneho chirurga z praxe.
Chcel by som sa však dotknúť ľudského faktora, teda nás lekárov akí sme.
Mladí lekári slušne zarábajú, po službách odchádzajú domov, z príjmov môžu slušne žiť, chodiť na 2-3 dovolenky, každý má auto, časom byt. Teda vymenoval som, po čom sme my túžili a za čo sme bojovali. Teraz to všetko majú a nie sú spokojní. Vo veľkej miere nevládne tímový duch, každý je na každého, aj medzi kolegami aj medzi oddeleniami aj medzi nemocnicami, nahnevaný.
Kladiem otázku: ozaj je to také zlé? Na druhej strane barikády pacienti nadávajú, vytýkajú toto i tamto. Pritom každý dostane prakticky, čo potrebuje, od transplantácie pečene cez kĺby a cievne zákroky samozrejme podávam to tak neadresne. No znova otázka: ozaj je to také zlé?
Pritom vo svete ľudia umierajú na choroby, na podvýživu, vojny a neprávosti. Ozaj je to také zlé?
Naša generácia cez 50 rokov zažila nízke platy, po službách sme pokračovali v práci. Nikdy som šéfovi pri operácii nepovedal, že musím ísť zo sály, lebo nestihnem obeda mám na to právo, alebo, že pri stole ma niekto musí vymeniť, lebo je 15.00 hod. a šichta končí. Ak niekto povie, to bola iná doba, je to len sčasti pravda. Pracoval som v Nemecku spolu 2,5 roka, teda trochu to poznám, tam sme pracovali, kým sa neskončila práca, po službe som musel, ale aj chcel ísť, až keď som mal čistý stôl, pociťoval som tímovosť. Všetkým nám záležalo na tom, aby sme pracovali, a to dobre pracovali, aby pacienti boli spokojní. Teda záver, podmienky v našom zdravotníctve sú zložité , musí sa s nimi bojovať, berie to všetkým energiu, frustruje . No "podstatnú" zmenu nevyžadujú len podmienky, v ktorých zamestnanci pracujú, ale podstatnou zmenou musia prejsť všetci, respektíve nastupujúce generácie v medicíne, ktoré veľmi spohodlneli, ich nároky stúpli neúmerne schopnostiam a nasadeniu. Chce to aj návrat k pôvodným hodnotám, k pokore, k hipokratovským princípom, proste lekár aj v dnešnej dobe, ktorá ľudí vedome premieňa na otrokov, si musí zachovať aj schopnosť obetovať sa, áno niekedy aj bezplatne, ak je to potrebné, proste ľudskosť.
Čo sa týka poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti, ja osobne som toho názoru, že každá nemocnica by mala byť pacientsky atraktívna a mala by mať jasnú budúcnosť. Ak je v nemocnici poriadok, panuje tam priaznivá firemná kultúra ak zamestnanci vidia zmysel svojej práce, perspektívu nemocnice, tak v nej časom budú aj dobrí lekári. Úspech je ukrytý v tímovosti a nemocnice nie sú výnimkou. A veľmi dôležité je vytvárať predpoklady pre efektívnejšie využívanie limitovaných zdrojov.
Medicína je o hlbokej analýze a syntéze množstva faktorov, často iba ťažko definovateľných a postihnuteľných je o skúsenostiach, ktoré sa získavajú iba rokmi poctivej práce a vzdelávania. Tých, ktorí sú týchto činností schopní vďaka všetkému vyššie menovanému rýchle ubúda. Odborníci a kvalifikovaní manažéri, by mali mať reálny dosah na riadenie tohoto rezortu.