Úspech v prilákaní servisných centier na Slovensko bol skôr náhodný ako plánovaný. Znalosť nemeckého jazyka na Slovensku k nám pritiahla prvé centrá zdieľaných služieb, ktoré boli zamerané na obsluhovanie zákazníkov z nemecky hovoriacich krajín. Na základe pozitívnych skúseností prvých investorov sa čoraz viac aktivít presúvalo zo západných krajín na Slovensko a začali k nám prichádzať noví investori.
Naša legislatíva k investičným stimulom sa sústredila najmä na prilákanie veľkých, kapitálovo náročných výrobcov. To spôsobovalo servisným centrám problémy pri získavaní štátnej pomoci, pretože ich investície smerovali najmä do vytvorenia nových pracovných miest, a nie do nových strojových zariadení.
Túto nevýhodu však vyvážili iné výhody, ako napríklad dostatok kvalifikovaných a spoľahlivých zamestnancov, jednoduchý daňový systém a prijatie eura. Kríza priniesla servisným centrám ďalšie možnosti: zvýšila dostupnosť kvalifikovaných ľudí a v dôsledku snáh znižovať náklady prinútila nadnárodné spoločnosti presunúť ešte viac funkcií a činností z drahších západných krajín na Slovensko. Dokonca aj dnes vidím záujem o zvyšovanie investícií na Slovensku prostredníctvom centier zdieľaných služieb, pretože rast produktivity drží krok s rastúcimi pracovnými nákladmi.
Problém je v tom, že servisné centrá sa nepovažujú za samostatné odvetvie alebo sektor. Nemajú odvetvovú organizáciu, ktorá by bola bázou pre interakciu s vládou alebo s inými stranami. V iných krajinách strednej a východnej Európy však majú svoje združenia a predpokladám, že k podobnej zmene dôjde aj na Slovensku.
Mnohé zmeny v slovenskej legislatíve, najmä v Zákonníku práce, majú dosah na fungovanie servisných centier a výšku nákladov na zamestnancov. Patria k nim napríklad odvody na sociálne zabezpečenie. Rizikom pre Slovensko je fakt, že v dôsledku absencie zrozumiteľného dialógu so širším odvetvím robíme zmeny v zákonoch bez toho, aby sme komplexne posúdili ich vplyv na centrá zdieľaných služieb. Toto by mohlo posunúť ručičku váh v prospech iných krajín. I keď za nárast tohto odvetvia vďačíme skôr šťastiu ako dobrému plánovaniu, nemôžeme si dovoliť, aby sme prišli o tento hodnotný sektor práve v čase, keď sa usilujeme preorientovať z ekonomiky zameranej na výrobu, na ekonomiku s vyššou pridanou hodnotou.
Todd Bradshaw, Country Managing Partner, PwC