Udalosti posledných týždňov a mesiacov ukazujú, že to, čo sa zdalo byť extrémom, sa pomaly, ale isto stáva normou. Poľské voľby boli silným, ale len jedným z mnohých signálov tohto javu. Slovensko sa za Fica orbánizovalo pomaly a čiastočne, ale systematicky už od začiatku jeho prvej vlády, teraz však tento trend nabral na rýchlosti aj na intenzite. Účelové strašenie a vyvolávanie pocitu ohrozenia, ale aj zneužívanie opodstatnených obáv a nespokojnosti ľudí sú jednými z hlavných nástrojov orbánovského štýlu politiky. Najskôr sa vyvolá pocit ohrozenia, a potom sa ponúkne ochrana. „Chránime Slovensko,“ hlásajú najnovšie z bilbordu Fico, Kaliňák a Lajčák. Keby ich videl Alexander Hamilton, určite by na ich adresu povedal, že „lichotia predsudkom svojich voličov, aby zradili ich záujmy“.
Spomenul som si v tejto súvislosti aj na iný citát iného politika, ktorý orbánizoval Slovensko ešte predtým, ako tento typ politiky získal svoje dnešné meno. „Keď nás nebudú chcieť na Západe, obrátime sa na Východ,“ povedal v deväťdesiatych rokoch vtedajší premiér Vladimír Mečiar. Túto hrozbu sme, našťastie, odvrátili, na Západe nás prijali a do EÚ sme vstúpili aj s našimi stredoeurópskymi susedmi. A čo sa deje teraz? Prijali nás na Západe a my (stredná Európa) sa s eurofondmi vo vreckách obraciame na Východ. Kaczynski by asi s takýmto konštatovaním nesúhlasil, pretože on k Rusku a Putinovi na rozdiel od Orbána a Fica sympatie neprechováva, ale to nič nemení na tom, že to tak je. Pretože Putinov a Orbánov režim sú postavené na tých istých princípoch, rozdiel je len v miere, intenzite a dokonalosti prevedenia. Orbán sa predsa k Rusku ako svojmu vzoru otvorene hlási. Ide v zásade o neliberálnu demokraciu a skorumpovaný štátny kapitalizmus, teda o obmedzovanie slobody a férovej konkurencie v politickej aj ekonomickej oblasti. Takže ak sa Kaczynski k Orbánovi hlási (čo robí), tak sa hlási aj k Putinovi, bez ohľadu na to, či si to uvedomuje a pripúšťa.
Fico taký explicitný vo svojej rétorike nie je, čo však neznamená, že usilovne neorbánizuje. On síce energetiku nezoštátňuje (až na stratovú matku SPP), on z nej len vyháňa strategických západných investorov, aby mohli ich podiely ovládnuť jemu blízki domáci oligarchovia, najnovšie už prepojení aj na čínsky kapitál.
Treba priznať, že v porovnaní s Maďarskom ide u nás o miernejšiu formu obmedzovania politickej a ekonomickej slobody a férovej súťaže. Otázne však je, či to nie je dané len tým, že Fico na rozdiel od Orbána nemá ústavnú väčšinu a či sa aj toto pri súčasnej opozičnej biede a s prispením SNS nemôže zakrátko zmeniť.