Často sa stretám s konštatovaním v duchu „keď vyhrá Fico, aspoň sa oslabí Smer“. Možno lákavá predstava, ale zradná. Jasné, Smer bez neho už zrejme nebude až taký silný. Naďalej však bude schopný s jeho požehnaním a pomocou ohlúpiť dostatočne silnú masu ľudí, aby moc získal. A keď nie sám, nadŕžané nevesty už dve stoja v rade. A to keď sa raz stane, budú nám tu vládnuť naozaj veky, lebo v spoločnej vláde zistia, akí sú si mentálne podobní.
Aj keby kopal a hrýzol
Príčinou dominancie Smeru je neschopnosť opozície. Mám to možnosť vidieť zblízka. Každý chce byť alfasamcom, každý v každom vidí nepriateľa, každý každému závidí aj nos medzi očami. Štandardní si zakladajú na svojich politických „skúsenostiach“ a čokoľvek mladšie a nové je pre nich niečo, z čoho sa im ježia chlpy. Preto, pomáhať takejto opozícii tým, že necháme vyhrať jeho, je doslova hádzanie perlí sviniam. Inak povedané – opozícii takáto „pomoc“ nepomôže, len ju utvrdí v pocite dokonalosti.
Preto skúsme túto úvahu o oslabení súpera zavrhnúť. Ja som za. Potom nám zostáva už len jedna možnosť – urobiť všetko pre to, aby nevyhral. Jasné, ak by sa to podarilo, bude zlý ako malý chlapec, čo nedostal hračku a ešte si ho užijeme. Napriek tomu sa na to teším. Vidieť, ako sa nám z nového Lenona stane pred našimi očami len taký malý Lenonko podľa vzoru svojho veľkého učiteľa, bude rozhodne stáť za to. Aj keď bude kopať a hrýzť.
Ruže nestačia
On si veľmi veľmi zakladá na svojom statuse. Myšlienka, že ho porazilo nejaké „vrece zemiakov“, by mu už nikdy nedala spať. Áno, takíto ľudia zvyknú byť nebezpeční. Môžu napríklad od zlosti zmeniť volebný systém, napríklad podľa vzoru Grécka, kde víťazná strana dostáva bonus 50 mandátov. A skúsme potom niečo povedať! Už vopred počujem odpoveď:„Veď len opakujeme po kolíske demokracie, čo vám prekáža?! Slovensko potrebuje stabilitu.“ Vravíte, že to nemôže? Môže. Akosi záhadne na to stačí len 76 kolesíkov, siedmi si môžu ešte aj zobrať voľno. Pravdou však je, že takúto zlomyseľnosť môže spáchať aj vtedy, ak bude, aj vtedy, ak nebude.
Ďalšou prekážkou k úspechu sme my sami. Opozičný volič je vo všeobecnosti trošku viac náročný. Nestačí mu len podstrčiť ružičku k MDŽ. Musíte mu aj odpovedať na otázku – koľko ma tá ružička bude vlastne stáť? Respektíve, nekupuješ si moju náklonnosť len preto, lebo chceš zakryť nejaký ďalší špinavý kšeft s kamarátmi? No, a taký volič je ťažké „sústo“. Na každom kandidátovi vidí chyby a len ťažko sa zmieruje s predstavou, že má opäť a už po „ixtýkrát“ voliť menšie zlo.
Verím, že opoziční voliči sa nakoniec masívne rozhodnú ísť voliť. Racionalita zvíťazí. Veď, čo je múdre na tom, ak pre to, že mi na kandidátovi pre mňa najlepšom niečo prekáža, nechám vyhrať Fica? Nič. Áno, nikto z kandidátov nie je dokonalý. Na každom sa dá nájsť niečo ľudsky nedokonalé.
Takého nechcem
Fico svoj úspech postavil na neinformovanosti svojich vlastných voličov. Ani raz neurobil tlačovku, kde by ľuďom čestne povedal – dáme vám viac, ale v skutočnosti to zaplatia vaše deti a vnúčatá, lebo moja vláda nevie hospodáriť s tým, čo od ľudí a firiem vyberie. Takouto nezodpovednou politikou našim deťom zavesil na krk 20 miliárd eur dlhu.
Do vypľutia duše obhajoval miliardové lúpeže ako emisný, mýtny a nástenkový tender. Pri každej príležitosti sa pravidelne cmúľal s Harabinom a nehanbí sa zrazu tvrdiť, ako chce súdnictvo vyčistiť od škodnej. Dával premyslene meniť zákony tak, aby sa kamaráti mohli nabaliť (nezdanených 461 miliónov eur v Dôvere,300 miliónov eur ročne na 15 rokov na fotovoltiku Brhelovi a spol.). Ľudí nechával vedome lynčovať úžerou nebankoviek a honom exekútorov a kamarátom zároveň vo veľkom rozdával miliónové dotácie a eurofondy na úkor všetkých poctivých podnikateľov.
Takého prezidenta nechcem. Preto idem voliť. A vy?
Igor Matovič, poslanec za OĽaNO