Opozičná politika si dnes vyžaduje vysokú mieru flexibility, to uznávam. Ani tá však niekedy nestačí. O čom hovorím?
Hitom kritiky vlády v priebehu predchádzajúceho roka bola naša údajná „neschopnosť zodpovedne hospodáriť“. Reálne výsledky ku koncu roka – o miliardu eur nižšia vládna spotreba, dodržanie deficitu 3 percentá či najvýhodnejší predaj štátnych dlhopisov v histórii krajiny, a teda úspora ďalších desiatok miliónov na financovaní štátu, však museli presvedčiť o opaku. Opozičná kritika sa nestretla s realitou, a preto musí nastúpiť nový príbeh. Aj ten však kríva na obe nohy. Znie asi tak, že „vláda premrhala čas na zásadné reformy, ktoré krajina potrebuje“. A aká je pravda? Nebola to náhodou súčasná vláda, ktorá naštartovala najzásadnejšiu reformu štátnej správy na miestnej úrovni, s úsporou v stovkách miliónov eur a pre občana jednoduchším prístupom k úradom? Nebola to táto vláda, ktorá zmenila nastavenie dôchodkového systému tak, že je dnes podľa nezávislých hodnotení podstatne udržateľnejší? A nebola to táto vláda, ktorá vstúpila do systému sociálnych dávok tak, že dávku v hmotnej núdzi nadviazala na dodržiavanie zákona a slušné správanie sa a podmienila prácou vo verejnom záujme, aby u ľudí udržiavala alebo vypestovala pracovné návyky, ktoré sú predpokladom zaradenia sa do spoločnosti? Nie je to táto vláda, ktorá sa po dlhých rokoch rečí pustila do odstraňovania deformácií nášho školstva;či už ide o nevyhnutnú racionalizáciu siete škôl, napojenie na potreby trhu práce, ale aj zvyšovaním platov učiteľov? A to ani nehovorím o vskutku famóznom výkone rezortu financií, ktorý zdedil od bývalej vlády daňový systém v rozklade a dnes vykazuje vo výbere daní a odhaľovaní daňových podvodov taký progres, že jeho prínos pre krajinu je ťažko doceniteľný.
Mohol by som pokračovať zmenou Zákonníka práce, opätovným naštartovaním výstavby diaľnic a ciest v dĺžke viac ako 100 km, poklesom cien energií, ale aj obnovenou dôverou krajiny v Európe, vďaka ktorej sa nám podarilo zachrániť 500 miliónov eur a získať napriek kráteniu rozpočtu EÚ o dve miliardy eur navyše. Čiže, nielenže sme dostali Slovensko z dlhovej krízy v Európe v dobrej kondícii, so zrýchľujúcim sa rastom ekonomiky, s klesajúcou nezamestnanosťou, nízkym rastom cien a rastom reálnych miezd, ale áno, naštartovali sme aj viaceré zásadné zmeny tam, kde sú potrebné.
A čo zatiaľ robí opozícia? Najnovšie sa dokázala v televíznom štúdiu opäť pohádať o tom, kto je väčší „ficobijec“. Nebudeme ju pri tom rušiť.
Robert Fico, predseda vlády SR