Ruské hospodárstvo prvýkrát od rozpadu Sovietskeho zväzu rastie, hyperinflácia sa skončila, ceny rastú jednociferne a mnoho ekonómov odhaduje dlhoočakávaný ekonomický obrat. Písal sa rok 1997 a v novinách sme čítali takéto správy. Dnes už vieme, že realita bola iná. Rok 1998 bol pre Rusko zlomový a bolestivý. Príčin ruskej krízy bol celý rad, boli vnútorné aj vonkajšie.
V 90. rokoch bol výber daní na veľmi nízkej úrovni a štátny rozpočet chronicky trpel vysokými deficitmi. Prvá vojna v Čečensku bola len ďalší úder pre štátne financie. Celková zadlženosť štátu v roku 1997 dosahovala úroveň 50% HDP, o rok neskôr, už vplyvom krízy, vyskočila na 75% HDP. Značnú časť tohto dlhu predstavovali krátkodobé záväzky a približne 70% celkového zadlženia bolo denominovaných v amerických dolároch. Čo neprekážalo, kým sa ruský rubeľ pohyboval v umelo zafixovaných medziach. Konkrétne sa rubeľ mohol pohybovať v pásme 5,3 – 7,1 RUB/USD.
Nákaza z Ázie
Celkové zahraničné rezervy (záchranný vankúš a zároveň financie na podporu rubľa) však dosahovali len 25 miliárd dolárov. Aj keď ekonomické vyhliadky boli pozitívne, stav verejných financií bol žalostný a záchranný vankúš príliš mäkký. Stačilo málo, aby sa vratká ruská ekonomika destabilizovala.
To, čo prišlo, bol však úder z čistého neba. Prepukla ázijská finančná kríza a prudko začali padať ceny ropy – hlavného ruského vývozného artikla a zdroja príjmov. Prepukla panika. Investori začali z krajiny utekať, ruská centrálna banka neudržala pevný kurz oproti doláru, prišla o zahraničné rezervy, zvýšila úrokové sadzby a nakoniec krajina nebola schopná dodržať svoje krátkodobé záväzky. Sedemnásteho augusta 1998 Rusko vyhlásilo bankrot.
Rozčarovanie bolo trpké. Ruské hospodárstvo sa prepadlo, centrálna banka musela upustiť od fixného kurzu, inflácia vyskočila na dvojciferné čísla a v krajine sa šírili sociálne nepokoje. Ako je však na tom Rusko dnes? Poučilo sa z predošlej krízy? Sú ekonomika a verejné financie v lepšej kondícii ako v 90. rokoch? Bude sa scenár opakovať?
Tučné rezervy
Na závislosti od ropy a komoditách všeobecne sa takmer nič nezmenilo. Rusom sa jednoducho páčia vysoké a pohodlné príjmy. Čo sa týka politickej formy, kleptokracia len kvitne a korupcia aj slabá úroveň korporátnej zodpovednosti sú stále na dennom poriadku. Štrukturálne ekonomické reformy sa neustále odďaľujú.
V porovnaní s predchádzajúcou krízou existuje aj rad rozdielov. Rusko síce nezmenilo svoje správanie (z hľadiska ekonomiky aj expanzívnej politiky), zato aspoň naakumulovalo objemné zahraničné rezervy z ropných príjmov v dobrých časoch. Hoci z týchto rezerv centrálna banka vehementne čerpá – opäť sa snaží stabilizovať rubeľ – a tieto rezervy sa rýchlo stenčujú, existujúcim tempom ešte niekoľko rokov vydržia. Rozpočty boli do minulého roka dosť vyvážené a štátne zadlženie je jedno z najnižších na svete, aj keď veľká časť ruského dlhu sa presunula na štátom vlastnené alebo kontrolované podniky.
Problémy prídu
Bohužiaľ, nie vždy sú rozdiely medzi rokom 1998 a súčasnou krízou pozitívne. Napríklad v roku 1998 na Rusko neboli uvalené medzinárodné sankcie a nebol taký vyhrotený konflikt so západnými mocnosťami.
Záverom, ruská ekonomika a financie sú v oveľa lepšom stave ako v roku 1998. Východisková pozícia je silnejšia. Rusko je teda schopné prestáť obdobie nízkych cien ropy oveľa dlhšie, aj na nejaký čas preklenúť obmedzený prístup na medzinárodné kapitálové trhy. Teda rok 1998 sa nerovná 2015. Rezervy však nevydržia večne. Kľúčovým faktorom je dnes ruská „ochota“ splácať svoje zahraničné záväzky. Čoskoro môže do popredia vystúpiť „schopnosť“ ich splácať. Žeby sa 1998 rovnalo 2018?