Ešte v nedeľu ráno na ázijských trhoch zlato i striebro výrazne rástlo. Zlato sa v pondelok dostalo nad 1220 USD a striebro atakovalo 17,3 USD. Tieto hranice drahé kovy neudržali, avšak zlato sa až do stredy držalo nad 1200 USD.
Striebru sa však nad 17 USD nepodarilo udržať ani v pondelok a obchodovalo sa okolo 16,8 a nakoniec v stredu kleslo k 16,5 USD. V stredu sme zároveň videli postupný pokles oboch drahých kovov. Štvrtkové obchodovanie posunulo zlato už pod 1200 USD a striebro nakoniec až pod 16,2 USD. Piatkové obchodovanie bolo nakoniec celkom pozitívne.
Cena zlata uzavrela na úrovni 1207,3 USD, čo bolo o 5,3 USD viac ako minulý piatok. Cena striebra uzavrela na úrovni 16,48 USD, čo bolo o 0,27 USD menej ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra bol na úrovni 73,26 čo znamená, že tento týždeň sa omnoho viac darilo zlatu. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 171,18 XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 69,27.
Ešte v nedeľu v noci, resp. skoro ráno na ázijských trhoch drahé kovy zakomponovali negatívne piatkové údaje z amerického trhu práce, kedy sa ekonomike USA podarilo vytvoriť len 126 tis. Pracovných miest, oproti očakávaniam nad 200-tisíc.
Minulý piatok bola burza zavretá a tak sa to na cene prejavilo až v pondelok. Postupom času však eufória na trhu vyprchala. Prispeli k tomu aj ďalšie údaje z trhu práce v USA v podobe relatívne nízkeho čísla žiadostí o podporu v nezamestnanosti. Rovnako zverejnený záznam z rokovania monetárnej komisie FEDu prispel k poklesu cien.
No a nakoniec sa i Grécku zatiaľ podarilo naplniť svoje povinnosti splatenia časti dlhu MMF. Všetky obavy preto zmizli a na rad nastúpili špekulanti, ktorým sa opätovne podarilo dostať cenu zlata pod 1200 USD a striebro stlačili k 16,2 USD.
Avšak v piatok sa nakoniec drahé kovy dostali do svojich prirodzenejších hraníc. Zatiaľ sa stále vracajú nakoniec k hranici 1200 – 1300 USD pri zlate a okolo 16 USD pri striebre. Dá sa teda povedať, že na trhu s drahými kovmi vládne stále rovnaká atmosféra.
Zmeny trendu, akýmkoľvek smerom – dole, či hore – zatiaľ teda nie sú na programe dňa. Výrazný pokles by sa udiať zároveň asi nemal, keď zoberieme do úvahy naozaj kritickú a zatiaľ stále problematickú situáciu okolo Grécka. A tá ostane na programe dňa minimálne do konca tohto mesiaca.
Na ostatných hriešnikov Eurozóny v podobe Španielska, Talianska a Portugalska, sa zatiaľ zabudlo, o čom svedčia ich nízke úrokové miery na vládnych dlhopisoch. Priestor pre drahé kovy je teda skôr v ich cenovom raste, avšak na výrazný rast by som zatiaľ nevsádzal.
Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:
Boja sa predajcovia drahých kovov budúcich dodávok zlata?
Ťažko povedať. Avšak minulý týždeň prebehla médiami zaujímavá informácia. Indický miliardár Rajesh Mehta, ktorý je majiteľom retailového obchodu so zlatom v Indii, uvažuje o kúpe banských projektov. Ročne spotrebuje jeho spoločnosť okolo 140 ton zlata.
Zároveň sa stáva raritou na trhu so zlatom, keď vlastní nielen obchody so zlatými šperkami, ale vertikálne rozširuje svoje pôsobenie i do ťažby kovov. Mehta má záujem o kúpu austrálskych banských projektov. Nie je sa zároveň čo čudovať, že sa rozhodol pre Austráliu, kde je pozitívne naladená legislatíva voči ťažbe drahých kovov.
Treba povedať, že tento projekt, kedy konečný predajca vstupuje do ťažobného priemyslu, je ojedinelý. Zabezpečuje si týmto krokom istotu v dodávkach kovu, v ktorej vidí riziko alebo sa snaží o dosiahnutie nižších marží pri predaji drahých kovov? Obe možnosti dávajú zmysel.
Prvá by indikovala elimináciu potenciálneho rizika spojeného s fyzickou dodávkou drahých kovov a s ich všeobecným nedostatkom na trhu v budúcnosti. Druhá možnosť zas odkazuje na vyššiu cenovú senzibilitu hlavne indických konzumentov voči zlatu a problémoch s dopytom po zlate v Indii a zároveň negatívnej politike tamojšej vlády voči zlatu (clá a administratívne regulácie spojené s dovozom zlata).
Každopádne druhý ázijský hráč so zlatom v tom má zatiaľ jasno. Ďalší týždeň a ďalšie výrazné výbery zlata zo Šanghajskej burzy. V týždni od 23 do 27. marca to bolo 46 ton a od začiatku roka bol výber z burzy vo výške 607 ton, čo je o 9 % viac ako v roku 2014 a 33 % viac ako v roku 2013.
A ak bude tento trend pokračovať, máme tu ďalší rekordný rok dopytu po zlate zo strany Číny. Výbery zlata zo Šanghajskej burzy pravdepodobne najvernejšie indikujú skutočný dopyt Číny po zlate, vzhľadom na fakt, že všetko importované zlato vstupujúce do Číny musí (zatiaľ) 15 importujúcich bánk prehnať práve cez túto burzu, ktorá garantuje štandardizáciu zlatých tehál a produktov v krajine.
Tento dopyt zároveň nezobrazuje nákupy zlata zo strany Čínskej centrálnej banky, ktoré sa pravdepodobne dejú takpovediac za zavretými dverami.