Utečenecká téma je plná silných emócií a pri tom, čo sa deje, to ani nemôže byť inak. Ani to by nám však nemalo brániť v triezvom a racionálnom pohľade na tento problém, pretože len tak ho môžeme naozaj vyriešiť.
Najskôr treba povedať, že postoj politikov, ako sú Orbán či Fico, je hanebný a zavrhnutiahodný. Neponúkajú žiadne riešenia a ani im o hľadanie riešení nejde. Jediné, o čo im ide, je využiť túto situáciu vo svoj prospech zneužívaním a dokonca ešte aj posilňovaním xenofóbnych predsudkov, ale aj oprávnených obáv domáceho elektorátu.
Zároveň sa však žiada dodať, že ani západoeurópski politici, ktorí otvárajú náruč imigrantom a celý problém chcú riešiť kvótami, skutočné riešenie problému neponúkajú, práve naopak.
Aké je teda skutočné riešenie? Najskôr je potrebné odlíšiť nevyhnutné krátkodobé opatrenia a dlhodobé systémové riešenie. To, čo sa deje na Balkáne a v Maďarsku, je humanitárna kríza a tú treba riešiť ústretovo, civilizovane a ľudsky – teda tak, že nebudeme brániť ľuďom, ktorí sa už do Európy dostali, aby sa dopravili do krajín, do ktorých chcú. O to viac, ak sú tieto krajiny (ako napríklad Nemecko) týchto ľudí ochotné prijať. Nielenže by sa im v tom nemalo brániť, mali by sme im pomôcť. Zároveň by sme v situácii, v ktorej sme sa ocitli, mali akceptovať aj kvóty, ale len ako dočasný nástroj riešenia súčasnej akútnej situácie.
Dlhodobé a systémové riešenie však spočíva v dôslednej ochrane našich vonkajších hraníc. Ak chceme udržať Schengen, tak musíme rešpektovať, že našou (aj slovenskou) vonkajšou hranicou je na juhu pobrežie Stredozemného mora. Musíme na túto ochranu vynakladať aj adekvátne prostriedky. V krajinách, z ktorých sa imigranti do Európy prepravujú (či už po mori, alebo po súši), bude potrebné zriadiť záchytné centrá, v ktorých sa bude preverovať, či ide o utečencov z vojnou ohrozených oblastí, alebo politicky, či etnicky prenasledovaných ľudí (ktorí by akceptovaní byť mali), alebo o takzvaných ekonomických imigrantov (ktorí by akceptovaní byť nemali). Na súši musí byť táto vonkajšia hranica dôsledne chránená (tak ako je to na hranici USA s Mexikom) a na mori tak, ako to robí Austrália. Plavidlá, ktoré prepravujú utečencov, musia byť prinútené ešte na mori vrátiť sa a vyložiť ľudí v spomínaných záchytných centrách. Z vratkých a nebezpečných plavidiel by mali byť ľudia prepravení naspäť do týchto centier loďami ochrany hraníc. Ak sa tento prístup bude dodržiavať dôsledne, prestane aj dopyt po ilegálnom prekročení hraníc, pretože potenciálnym imigrantom bude jasné, že sú to dopredu vyhodené peniaze.