Dejiny sú pozliepané z množstva malých dielikov, ktorých význam v behu udalostí sa dá vždy odhadnúť až spätne. Masaker v Paríži takmer určite posilní Marine Le Penovú, ktorá je už aj tak čiernym koňom francúzskej politiky. Vplyv to môže mať aj na ďalšie antiimigračné strany naprieč Európou. Tie majú v mnohých prípadoch spoločné aj iné veci, napríklad odpor voči Európskej únii, euru alebo Trojkou riadenej konsolidácii rozpočtov.
Grécka otázka
Reči o možnom vystúpení Grécka z eurozóny sa šíria naprieč Európou a zaznievajú aj v tábore nemeckej premiérky. Podľa neoficiálnych informácií nemecká vláda už pripravuje plány na zamedzenie dôsledkov prípadného gréckeho opustenia eurozóny. Nemecko by to stálo asi 40 miliárd eur.
Vyjadrenia z iných štátov sa nesú v podobnom duchu. Podľa francúzskeho prezidenta Hollanda je opustenie eurozóny na rozhodnutí samotného Grécka, ale záväzky vraj treba dodržiavať.(Skutočne? Aj tie rozpočtové? Trafená hus zagágala.) Podľa španielskeho ministra pre Európu by opustenie eurozóny Grécku poškodilo, ale nepredstavovalo pre Európu systémové riziko.
V samotnom Grécku táto myšlienka až taká populárna nie je, čo je pochopiteľné. Gréci už piaty rok žijú v krajine s obrovskou nezamestnanosťou, ekonomickou recesiou a poklesom reálnych príjmov. Jedinou odmenou im je zatiaľ ich zotrvanie v eurozóne. To sa prejavilo aj na zhoršení volebných preferencií strany Syriza, ktorá má podľa posledného prieskumu pred Novou demokraciou len trojpercentný náskok. Predseda Alexis Tsipras však stojí za svojím:„Veľká časť nominálnej hodnoty verejného dlhu Grécka musí byť odpísaná.“ Zatiaľ však z jeho strany nezaznel plán B, teda čo jeho vláda spraví, ak Trojka reštrukturalizáciu odmietne.
Rok zmeny pre Španielsko
Otázne je, ako sa teraz zachová Trojka. Grécko dostalo dvojmesačný odklad na spustenie ďalších reforiem, ktoré sú podmienkou posledných dávok peňazí zo záchranného programu. Avšak krajina bude teraz minimálne šesť týždňov bez vlády a jej prípadné zostavenie po voľbách si vyžiada dáky čas.
Nehovoriac o tom, že nová vláda bude musieť vyjednať aj spôsob ukončenia záchranného plánu. Lepšie povedané, dohodnúť sa, ako kryť rozpočtovú dieru na najbližšie dva roky. Samozrejme, nezabudnime ani na poslednú „drobnosť“. Vláda padla na neschopnosti zvoliť prezidenta. Dokáže ho nový parlament zvoliť alebo sa v Aténach o pár mesiacov znova zopakuje neúspešné cvičenie z decembra?
Aj keď panuje zhoda, že odchod Grécka nepredstavuje ekonomicky kritickú udalosť pre eurozónu, politicky to tak byť nemusí. Pripomenul to predseda španielskeho hnutia Podemos, keď na svojom Twitteri zverejnil správu:„Rok 2015 bude rokom zmeny pre Španielsko a Európu. Začneme v Grécku. Poď Alexis, poď!“ Parlamentné voľby sú v Španielsku koncom tohto roka. Na pripomenutie, aj v Španielsku má Slovensko „zainvestované“, keďže slovenskí daňovníci ručia za pomoc španielskym bankám.
Chabá hospodárska situácia
Grécka kríza sa začína prejavovať aj v celej eurozóne. Euro je najslabšie od roku 2006, no nielen kvôli Grécku, ale aj vďaka rastúcej šanci, že Európska centrálna banka spustí kvantitatívne uvoľňovanie. Hospodárska situácia v Európe je bez zmeny, teda chabá. Akurát Španielsko zahlásilo ubudnutie štvrť milióna nezamestnaných zo štatistík, čo je najviac od roku 1998.
Inak je všetko po starom. Nezamestnanosť v eurozóne sa v novembri medzimesačne udržala na úrovni 11,5 percenta, medziročne klesla len o 0,4 percentuálneho bodu. V ostro sledovanom Taliansku nezamestnanosť dokonca narástla na 13,4 percenta a nezamestnanosť mladých dosiahla nový rekord – 43,9 percenta. Ale veď na to sme si už zvykli, nie?