Očakávané znižovanie korporátnej dane majiteľov firiem určite teší. Daňový systém na Slovensku však stojí pred omnoho väčšími výzvami. Týkajú sa najmä vyhýbania sa daňovej povinnosti formou erózie základu dane a presunov ziskov do zahraničia, čo je známe aj pod skratkou BEPS.
Globálny vývoj v otázkach daňových výhybiek a agresívneho daňového plánovania na úrovni nadnárodných firiem núti vlády a medzinárodné inštitúcie zamýšľať sa nad tým, ako riešiť problémy, ktoré takéto správanie prináša. Viaceré krajiny požadujú od veľkých korporácií doplatenie daní v desiatkach či stovkách miliónov eur.
Aktuálne iniciatívy sú do značnej miery výsledkom tlaku, ktoré môžu vo vyspelých krajinách vyvinúť mimovládne organizácie – tie hovoria o spoločenskej zodpovednosti firiem, o férovosti platenia daní, o platení daní ako o investíciách do prostredia, v ktorom tieto firmy pôsobia. K takým patrí napríklad združenie Oxfam, ktoré spolu s organizáciami ActionAid a Christian Aid vlani zverejnili pracovný dokument na tému platenia firemných daní. Oxfam ide v diskusii ďalej než len po výšku daňových sadzieb. Samozrejme je nevyhnutné, aby verejný sektor využíval prostriedky získané z daní čo najefektívnejšie. V opačnom prípade môžeme čeliť skôr erózii dôvery v systém, ktorej dôsledky môžu byť fatálne.
Niektoré návrhy, ktoré tieto mimovládne organizácie presadzujú, sa dostali aj do Akčného plánu boja proti erózii základov dane a presunom ziskov z dielne OECD, ktorý v súčasnosti predstavuje najvýraznejšiu snahu o globálnu reformu daňového systému. Slovensko už niektoré z týchto opatrení aplikovalo do praxe. Napríklad od minulého roka boli zavedené pravidlá tzv. nízkej kapitalizácie, čím došlo k obmedzeniu uplatňovania úrokov ako nákladových položiek na daňové účely. Vo finančnej správe tiež boli vyškolení špecialisti zameraní na transferové oceňovanie. Potrebné sú aj ďalšie kroky. Z tých dôležitejších, zameraných na daňové raje, ide napríklad o pravidlá kontrolovaných zahraničných spoločností. Tým by sme mohli docieliť zdanenie príjmov schránkových firiem registrovaných v daňových rajoch, ktoré vlastnia slovenskí rezidenti.
Možno je najvyšší čas, aby sa aj slovenský tretí sektor chopil týchto tém. Vzhľadom na to, že tretí sektor je z veľkej časti financovaný prostredníctvom daňovej asignácie, dalo by sa očakávať, že v otázkach efektívneho zdaňovania firiem bude aj na Slovensku proaktívny a konštruktívnejší. Je načase zbaviť túto diskusiu všeobecných fráz a naplniť ju obsahom. Pretože dane sú za služby a nie za trest.
Radko KurucMarek Kmeť
StoryEditor