Až 61,1 percenta Holanďanov sa vo včerajšom referende rozhodlo nepodporiť asociačnú dohodu EÚ s Ukrajinou. Len 38,1 sa vyjadrilo kladne a účasť bola len o 2,2 percenta nad požadovanou hranicou 30 percent. Toľko štatistika. Faktom ale je, že Holanďania včera podstatne viac ako o európsekej budúcnosti Ukrajiny hlasovali o budúcnosti Európskej únie. Ich „nie“ totiž vzhľadom na témy referendovej kampane, podstatne viac vyjadrujú postoj k súčasnému dianiu v únií a predovšetkým k tendenciám vytvárať z Európy superštát.
Bohužiaľ, na nespokojnosť čoraz väčšej časti Európanov s konceptom „stále tesnejšej Európy“ tentoraz doplatili Ukrajinci. Takáto Európa totiž nateraz nie je schopná vysvetliť svojim občanom ani len to, o čom vlastne hlasujú, nieto ešte efektívne riešiť vážne krízy, ktoré tu máme na dennodennom poriadku.
Pochopiteľnou otázkou je, čo ďalej. V tejto chvíli to vyzerá tak, že ďakovný list do Bruselu ale aj Haagu, si určite môže chystať ruský prezident Putin. Už i tak krehký vzťah Ukrajincov k západnému smerovaniu krajiny, totiž holandské „nie“ rozhodne nezlepší. Čo je samozrejme dobrou správou pre Ruskú federáciu. Šampanské môžu otvárať aj britskí euroskeptici. Tí si lepšiu situáciu na posilnenie guráže britských voličov hlasovať za Brexit ani nemohli priať.
Inou možnosťou je zdôrazňovať „len“ odporúčací charakter referenda a dúfať, že holandská vláda vôľu tretiny svojich voličov jednoducho odignoruje. To ale vlády tohto typu vo zvyku nemajú. Našťastie.
Vytvára to totiž príležitosť na „poučenie z krízového vývoja“, na ktorom by sa v Bruseli malo začať okamžite pracovať. Jeho základom by malo byť najmä dôsledné uplatňovanie subsidiarity a zvyšovanie miery akcieschopnosti v krízových situáciách. Riziko že si Ukrajinci jednoducho povedia „ak nás nechcú na západe, obrátime sa na východ“, resp. že by sa Britom táto forma protestu mohla zapáčiť, je totiž príliš vysoké. A veľa času už nezostáva.