Uplynulý týždeň vo štvrtok vydal Eurostat správu o deficite a dlhu – prvú notifikáciu –, v ktorej vyhodnotil celkové výsledky hospodárenia verejných financií Slovenska za rok 2015. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť následne v piatok vydala správu Hodnotenie rozpočtu verejnej správy v roku 2015. Aké sú hlavné závery uvedené v tejto správe? Deficit verejnej správy dosiahol v roku 2015 úroveň 2,97 percenta hrubého domáceho produktu, čím sa nepodarilo splniť rozpočtovaný cieľ 2,49 percenta. Celkové pozitívne vplyvy (v porovnaní so schváleným rozpočtom) boli o pol percenta HDP menšie ako tie negatívne. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť už pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2015 poukázala na významné riziká s negatívnym vplyvom. Veľká časť identifikovaných rizík sa napokon skutočne naplnila a tým prispela k nesplneniu rozpočtovaného cieľa. Ide predovšetkým o výpadky nedaňových príjmov, korekcie k eurofondom, vyššie výdavky samospráv a zdravotníctva.
Takáto situácia sa opakuje už viac rokov a zohľadnenie týchto identifikovaných rizík už pri tvorbe rozpočtu by zvýšilo kredibilitu fiškálnej stratégie. Dodatočné výdavky vo výške 0,9 percenta HDP vznikli na základe očakávaných vyšších príjmov, ako boli schválené, avšak pokiaľ je dlh v sankčných pásmach podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti, bolo by vhodné dodatočné príjmy využiť predovšetkým na zrýchlenie konsolidácie. Už viackrát sme upozornili na to, že zavedenie výdavkových limitov by významne prispelo k stabilizácii verejných financií a k splneniu rozpočtových cieľov. Dosiahnutý deficit je pod troma percentami HDP, čím spĺňa európske pravidlá, avšak je vyšší ako bol deficit v roku 2014 aj 2013 a prijaté konsolidačné opatrenia neboli dostatočné na to, aby sa deficit znížil na očakávanú hodnotu, a tým narastá aj riziko nesplnenia cieľa v roku 2016 a dosiahnutie toľko očakávaného vyrovnaného rozpočtu.
Pozitívnym výsledkom za rok 2015 je pokles dlhu na úroveň 52,9 percenta HDP, čo je v oblasti prvého sankčného pásma podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ministerstvo financií musí teda predložiť do parlamentu písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie. Podľa našej analýzy je bezpečná úroveň dlhu pre slovenskú ekonomiku aj pre „horšie časy“ okolo 40 percent HDP. Ak chceme tento cieľ dosiahnuť, a podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti by to malo byť najneskôr v roku 2027, dlh sa musí znižovať najmä vplyvom nízkeho, respektíve žiadneho deficitu. Jednorazové zdroje, ktoré sa v roku 2015 na znižovaní dlhu podpísali najviac, nie sú nekonečné, a nezlepšujú ani dlhodobú udržateľnosť či čisté bohatstvo Slovenska.
Výsledky verejných financií za rok 2015 jasne ukazujú, že ak chce vláda v oblasti verejných financií v roku 2016 splniť ciele, bude musieť prijať ďalšie konsolidačné opatrenia. Aj vzhľadom na to, že koaličná dohoda príjmy verejných financií skôr znižuje a ich výdavky zvyšuje.
StoryEditor