Diskusie o trhoch sa aktuálne podobajú na modifikovanú riekanku: „Rastie, rastie, čo má cenu, všetko rastie.“ O stavebných materiáloch či čipoch sa napísalo veľa, pozrime sa na elektrinu.
Cena elektriny na Pražskej energetickej burze (ktorá je relevantná aj pre Slovensko) sa rok pred začiatkom pandémie pohybovala okolo 50 eur za megawatthodinu, pridaj alebo uber pár eur. V marci 2020 klesla k 40 eurám a hranicu 50 eur opäť zlomila až v decembri 2020. Odvtedy však letí hore rýchlejšie ako miliardári do vesmíru. Aktuálne sa jej cena pohybuje okolo 75 eur.
Dôvodov je celý rad. S koncom pandemického útlmu prišlo k nárastu dopytu. Ten však nie je nijako dramatický, vo väčšine štátov sa na medziročnej úrovni pohybuje okolo dvoch až troch percent. V niektorých štátoch prišlo k odstávkam veľkých zdrojov, tie sa však dejú pravidelne.
Kartami zamiešalo aj počasie. Menej vetra spôsobilo v prvom polroku 2021 len v Nemecku pokles výroby z veterných zdrojov o 16 percent, čo je pokles 12 terawatthodín, ekvivalent ročnej produkcie troch menších reaktorov. Museli byť nahradené z plynových a uhoľných zdrojov. Tomu zodpovedal nárast emisií – plynové narástli o 15 percent, hnedouhoľné o 36 percent a čiernouhoľné o 44 percent.
Čitateľ isto vie, že emisie musia byť „vykúpené“ emisnými povolenkami. Tu je najzaujímavejšia časť príbehu. Okolo roku 2017 boli emisné povolenky s cenou päť eur za tonu považované takmer za zlyhaný projekt. Regulačné zmeny a ekonomický rast však pred pandémiou vyhnali cenu povolenky k 25 eurám.
Pandémia znamenala krátkodobý prepad ceny, no od jesene 2020 je to ródeo. Cena povolenky vyletela až na dnešných 50 eur za tonu. Pre informáciu – plynová elektráreň vytvorí zhruba pol tony oxidu uhličitého na každú vyrobenú megawatthodinu a uhoľná skoro tonu.
Rast dopytu zo strany priemyslu na vysvetlenie rastu cien povoleniek zďaleka nestačí. Prichádzajú ďalší dvaja páchatelia. Jedným je pritvrdzovanie emisných cieľov EÚ (Plán obnovy a Fitfor55), druhým monetárne uvoľňovanie. Na trh s povolenkami okrem priemyslu naskákali aj hedžové fondy s rukami plnými peňazí. Trhoví veštci hovoria, že sa máme pripraviť aj na cenu 90 eur za tonu.
Má to podľa vás ťažšie priemysel v krajinách s vysokoemisnou výrobou elektriny, ako je Nemecko alebo Česko, alebo nízkoemisnou, ako je jadrovo-vodné Slovensko? B je správne! Vďaka jednotnému energotrhu sú totiž ceny elektriny v regióne rovnaké.
Ale Nemecko aj Česko presmerúvajú významnú časť výnosov štátu z predaja povoleniek na kompenzáciu cien elektriny pre priemysel, kým Slovensko len pár eur. Väčší zmysel tak dáva produkovať v uvedených krajinách so „špinavšou“ elektrinou. Aj toto sú paradoxné výsledky snáh preregulovať sa k emisnej nirváne...