Európska komisia nedávno predstavila ambiciózny balík opatrení s cieľom posunúť kontinent ku klimatickej neutralite. O tom, že sú nevyhnutné, niet žiadnych pochýb. O tom, že pri ich nesprávnom implementovaní do praxe môžu byť skôr demotivačné, tiež. Najmä ak by znevýhodňovali alebo zaťažovali niektoré krajiny, ich konkurencieschopnosť a obyvateľov nerovnomerne. Prípadne by firmy zaťažovali neúmernou byrokraciou.
Zmeny sa výrazne dotýkajú aj finančných inštitúcií, a to v dvoch rovinách. Prvou je schopnosť pripraviť sa na všetky výzvy a riziká súvisiace so zmenami klímy. Budúcoročné európske stres testy túto odolnosť sektora detailne preveria. Súčasne s tým pribúdajú finančným inštitúciám nové povinnosti podrobne vykazovať a zverejňovať informácie o tom, ako zohľadňujú udržateľnosť pri svojej dennodennej činnosti a ako ju premietajú do produktov. Vrátane informácií o tom, do akej miery udržateľne fungujú napríklad spoločnosti, ktorých akcie a dlhopisy majú zahrnuté v ponuke fondov pre klientov.
Druhou rovinou, kľúčovou z pohľadu čitateľa, je spôsob, ako klimatické záväzky zmenia úverové politiky bánk. Ako budú podporovať a financovať či nefinancovať jednotlivé projekty a odvetvia. Koniec koncov, každá dnešná investícia do projektu, ktorý nie je environmentálne udržateľný, si vyžiada v budúcnosti ďalšie náklady na sanáciu týchto negatívnych dôsledkov a súčasne aj na zosúladenie biznisu so zelenými regulačnými požiadavkami.
Podľa NBS tvorili vlani úvery smerujúce do odvetví citlivých na zmenu klimatickej politiky štvrtinu podnikového portfólia našich bánk. A hoci takýto podiel priamo neohrozuje finančnú stabilitu sektora, vzhľadom na neustále rastúce požiadavky v oblasti ochrany klímy to predstavuje veľkú výzvu tak pre banky, ako aj pre klientov.
Budem konkrétnejší. V ČSOB si v rámci úverovej politiky aktuálne stanovujeme ciele v jednotlivých sektoroch, aké veľké v nich chceme mať zastúpenie z pohľadu klimatickej udržateľnosti. Napríklad podpora obnoviteľných zdrojov energie u nás tvorí 30 percent portfólia v oblasti energetiky, s cieľom dostať sa k 50 percentám do roku 2030. Naopak, od financovania uhoľného priemyslu a súvisiacich aktivít sme sa úplne odklonili v roku 2016. Nič z toho však nemôže znamenať, že podnikateľa prestaneme jedného dňa podporovať. Lebo v takom prípade sa dostávame k riziku spomínanému v úvode. No je nevyhnutné už teraz spoločne otvárať otázku, ako vyriešiť prechod na udržateľnejšiu formu výroby a prevádzky. Lebo ekologizácia biznisu už nie je otázkou voľby, ale otázkou času.