Päť najväčších mýtov slovenského zdravotníctva

Asi každý pozná múdrosť, že často opakovaná lož sa stáva pravdou. Na  tomto empirickom poznaní už uspela nejedna strana. Nechcem však hovoriť o politike, ale o mýtoch, s ktorými sa už tri roky borím pri svojej každodennej práci v zdravotníctve. 

Prvý mýtus: Súkromným nemocniciam ide iba o zisk, a nie o pacienta. Nemám mandát hovoriť za všetky súkromné nemocnice, ale prinajmenšom Svet zdravia je dlhodobý investor jednoznačne orientovaný na pacienta. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že od prevzatia prvej nemocnice v roku 2011 bude do konca tohto roka investovaných do obnovy a rozvoja nemocníc vyše 75 miliónov eur. Navyše objem investícií do nemocníc každoročne presahuje  výšku zisku v kategórii EBITDA. V každom prípade osoh pre pacienta nevzniká len investíciami, ale aj poriadkom, čistotou a spokojnosťou zamestnancov. 

Druhý mýtus: Zisk v nemocnici je amorálny. Peniaze sú pre nemocnicu, štátnu nevynímajúc, to isté, čo krv pre ľudské telo. Jej nedostatok sa prejavuje chradnutím a pri neposkytnutej transfúzii pacient, v tomto prípade nemocnica, skončí smrťou. Transfúziou pre nemocnicu je v lepšom prípade zisk a v horšom oddlženie. Preto stratová nemocnica nikdy nie je prejavom humánneho správania manažmentu, nejde o cnosť, ale o dôsledok neporiadku či nezvládnutej situácie. V nemocniciach nie je amorálny zisk, ale rozkrádanie, ľahostajnosť k pacientovi a politické nominácie. Určite neprekvapuje, že najviac kritizujú zisk, skrývajú sa za pacienta, respektíve obhajujú stratovosť tí, ktorí majú z uvedeného stavu osoh. Nebude prekvapivé, že dlhodobo zadlžená nemocnica nedokáže zabezpečovať vysokú kvalitu starostlivosti. Na doplnenie, aktuálna výška dlhu slovenských štátnych nemocníc sa údajne vyšplhala na 590 miliónov eur. 

Tretí mýtus: Najväčším problémom nášho zdravotníctva je nedostatok peňazí. Najväčším problémom slovenského zdravotníctva nie je nedostatok peňazí, ale škody napáchané na myslení a správaní ľudí. Štvrtý mýtus: Zníženie  počtu nemocníc na Slovensku je vždy proti záujmu pacienta. Je naivné myslieť si, že najbližšia a kvalitná zdravotná starostlivosť je to isté. Ak sa verejnosť, nezriedka podporovaná politikmi, za každú cenu dožaduje zdravotnej starostlivosti čo najbližšie k bydlisku, automaticky rezignuje na kvalitu. Tú ovplyvňujú najmä ľudské zdroje, ktoré sú v našich podmienkach veľmi limitované. Preto odpoveďou má byť sústredenie kapacít do väčších regionálnych celkov. 

Piaty mýtus: Najväčšou prekážkou pozitívnych zmien v zdravotníctve je vplyv súkromného sektora. Ak by to tak bolo, riešenie by bolo veľmi jednoduché. Najväčšou prekážkou pozitívnych  zmien je spolitizovanie zdravotníctva a fakt, že štátne nemocnice nie sú riadené ako jedna sieť. Systém tak prichádza o synergie v oblasti nákladov, koncentrácie materiálno-technického vybavenia a odborného ľudského kapitálu. Iba celková efektivita systému vytvorí priestor na citeľné zvýšenie kvality zdravotnej starostlivosti pre slovenských pacientov.