Vzhľadom na aktuálne otvorenú problematiku súdnych výkonov ohľadne rozhodnutí o maloletých deťoch, si myslím, že Odborový zväz justície (OZJ) v SR má právo vyjadriť sa k danej problematike, pretože sú to naši zamestnanci, ktorí práve takéto výkony realizujú a majú konkrétny praktické a odborné skúsenosti z danej oblasti.
Musím vyjadriť údiv nad tým, koľko máme v spoločnosti „odborníkov“ na výkon rozhodnutia súdu ohľadne maloletých detí. Je na zváženie, že sa k veci okrem príslušných ministrov „fundovane“ vyjadrujú ekonómovia, žurnalisti, blogeri, prebiehajú nekonečné diskusie na túto tému. Prečo nikto nezapojí do týchto diskusií aj tých, ktorí sa reálne podieľajú na takýchto výkonoch? Prečo nás nikto doteraz nepočúval, keď sme na dané problémy poukazovali?
Všetci títo ľudia chcú riešiť následok, ale neriešia príčinu. Prečo vôbec k takýmto rozhodnutiam súdov a následne k ich výkonom vôbec dochádza? Kde je príčina toho, že rodina ako taká nefunguje, rozpadá sa, dospelí nezvládajú svoju úlohu rodičov? My vidíme niekoľko hlavných príčin ako zlá ekonomická, sociálna situácia našich občanov a celkový morálny rozpad spoločnosti. Zárobky väčšiny našich ľudí sú na hranici chudoby, postačujú akurát tak na pokrytie nevyhnutných životných potrieb, narastá ich nespokojnosť, frustrácia, depresia a k tomu je len krok k problémom v partnerských zväzkoch, čoho dôsledkom sú rozvody a rozhodnutia o nútenej úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom a následný výkon takýchto rozhodnutí.
OZJ v SR neprináleží právo skúmať rozhodnutie súdu v prípade malého Marca, ani hodnotiť priebeh daného výkonu rozhodnutia, nakoľko nemá k dispozícií celý súdny spis a riadny záznam z celého priebehu daného výkonu, ale musí vyjadriť ľútosť nad tým, že k takémuto nešťastnému výkonu vôbec došlo.
Treba uviesť, že doterajšia právna úprava nebola dostačujúca, poskytovala iba všeobecný rámec, ktorý nepredvídal všetky okolnosti, ktoré pri výkone mohli nastať. Zamestnanci realizujúci výkony rozhodnutí neboli špeciálne pripravovaní na takéto výkony, napriek tomu, že výkony ohľadne maloletých detí sú veľmi citlivé a zanechávajú na všetkých zúčastnených stopy traumy a stresu.
Všetci by si mali uvedomiť, že nútený súdny výkon rozhodnutia nebude nikdy ideálny. Vždy bude pre dieťa traumatizujúci, nech už prebehne najľudskejšie zo strany zamestnancov súdu ako sa len dá. Jednoducho výsledkom pre dieťa je vždy, že ho niekto cudzí niekam berie, napriek tomu, že je to v jeho záujme, že sa takýmto rozhodnutím má zabrániť jeho napr. týraniu, zneužívaniu, podvýžive a pod.
V praxi realizuje výkon rozhodnutia spravidla vyšší súdny úradník. Vyšší súdny úradník nemôže meniť rozhodnutia sudcu, ktorý nariadia výkon rozhodnutia, preto ho vyšší súdny úradník musí iba uskutočniť. A iné je rozhodnúť od stola a iné je realizovať takýto výkon.
Nielen vyšší súdni úradníci, ale aj ostatní zamestnanci justície sú pod neustálym obrovským tlakom. Ich finančné ohodnotenie nezodpovedá náročnosti a množstvu ich práce. Dôsledkom toho je vysoká fluktuácia v radoch zamestnancov justície, ktorá sa stáva čoraz väčším problémom, dovolíme si tvrdiť, že na niektorých súdoch je situácia hraničná, hrozí kolaps a napriek nášmu varovaniu, pred týmito dôsledkami kompetentní zatvárajú oči.
Plané sľuby nič neriešia, neprispievajú k stabilizácií justície. Môžeme mať akékoľvek výkonné počítače, elektronický súdny spis, ale v našom rezorte bude a stále je najdôležitejší človek. Jeho morálna a odborná erudovanosť, ktorá sa odrazí v jeho rozhodnutiach a v realizácií rozhodnutí.
Z uvedených dôvodov by sa vláda mala vážne zamyslieť nad dôležitosťou justície a jej nenahraditeľnosťou v spoločnosti. Naša spoločnosť sa nachádza na pokraji morálnej krízy, tak ako zvyšok celej Európy. Je preto potrebné zastabilizovať už fungujúce pravidlá aj prostredníctvom justície ako takej a nielen kritizovať zlyhania jednotlivcov, ktoré sú dôsledkom nedokonalosti našej spoločnosti. Ak sa bude len trestať za výkon štátnej služby a nepristúpi sa k racionalizácií a stabilizácií justície a k adekvátnemu ohodnoteniu jej zamestnancov, nikdy nedôjde k zlepšeniu situácie v rezorte. Bez kvalitných súdnych úradníkov na všetkých úrovniach nemôže riadne fungovať právny štát a nemôže byť zaručené právo občanov na súdnu ochranu v primeranej lehote. Pretože ani najlepší sudca si s množstvom napadnutých vecí sám neporadí.
K navrhovanej novej vyhláške, ktorá zohľadňuje tri základné princípy vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa uvádzame len toľko, že tieto princípy by v prvom rade mali byť premietnuté v primárnych rozhodnutiach, od ktorých je odvodený následný výkon rozhodnutia. Vo fáze výkonu rozhodnutia je už neskoro skúmať, či bol rešpektovaný názor dieťaťa, či je výkon v jeho najlepšom záujme alebo či existujú ospravedlniteľné dôvody, prečo ten, komu uložená povinnosť ju dobrovoľne neplnil.
Autorka je predsedníčkou Odborového zväzu justície SR.