Európu má zachrániť Junckerov eurofond

Spomínate si na takzvaný Junckerov fond? V dávnych časoch, ešte keď Grécko nebolo tretíkrát skrachované a kvantitatívne uvoľňovanie bolo len americkým huncútstvom – teda v roku 2014 – sa v Európskej únii diskutovalo o podpore ekonomického rastu.

Časť (odbornej?) verejnosti kritizovala politiku šetrenia (v preklade zvyšovania daní) a potrebu podnietiť rast rozsiahlymi verejnými investíciami. Na základe tejto diskusie vznikol takzvaný Junckerov fond, správne Európsky fond pre strategické investície (EFSI). Ten má kapacitu 5 až 315 miliárd eur. Podľa toho, akou finančnou optikou sa naň pozriete.

Čo k tomuto fondu po necelých dvoch rokoch hovorí samotná Európska komisia? „V období jedného roku bolo zmobilizovaných viac ako 100 miliárd eur nových investícií, s celkovo 249 schválenými transakciami vykonanými prostredníctvom EFSI. Tieto peniaze sú určené pre projekty s vyšším rizikovým profilom, ktoré majú ťažkosti so zabezpečovaním financií na trhu. S nárastom množstva vybraných projektov sa každý mesiac výrazne približujeme k cieľu, ktorý si stanovila Európska komisia – teda mobilizovať viac ako 315 miliárd eur investícii do roku 2018.“

Strategický, zmobilizované, vyšší rizikový profil... eurospeak plní svoju úlohu vyvolať dojem niečoho veľkolepého. Ale len do momentu, než sa na tie projekty pozriete bližšie. Napríklad medzi nimi nájdeme novú mliekareň vo Francúzsku. A nie je náhodou v Európskej únii tak trochu pretlak mliekarenských kapacít? No veď ale asi práve preto ide o „vyšší rizikový profil“! Medzi podporenými projektmi nájdeme aj výrobňu práškového mlieka v Poľsku, mnohé veterné parky (lebo ešte nemáme v únii pretlak elektriny z rôzne inak dotovaných obnoviteľných zdrojov energie), plus verejné infraštruktúrne projekty. Tie „odbremenia“ národné rozpočty, zviazané európskymi fiškálnymi pravidlami. Takže vo výsledku sa minie rovnako, len iným kanálom.

To je aj prípad Slovenska, pre ktoré je v EFSI vyčlenených 500 miliónov eur na stavbu komunikácie D4, teda obchvatu Bratislavy. Na riešenie, o ktorého zmysluplnosti pre dopravu v Bratislave sa toho v posledných mesiacoch popísalo veľa. Paradoxne, oveľa dôležitejšia rýchlostná cesta R7 nedostane nič.

„Strategický“ fond teda podporuje bežné komerčné projekty, ktoré majú skôr potenciál kanibalizovať existujúcu súkromnú konkurenciu a kvôli ktorým Európska centrálna banka tlačí do komerčných bánk peniaze, prípadne pomáha členským štátom obchádzať fiškálne záväzky. V čom sa EFSI vlastne líši od úplne obyčajných eurofondov? Presne tak, okrem štedrosti v ničom. Európskej komisii želáme úspešné vyvolávanie dlhodobého ekonomického rastu.