Tieto riadky píšem na dovolenke v Čiernej Hore. Nádherná krajina, ale cesta autom sem znamenala hodiny čakania na hraniciach. V EÚ a najmä v schengenskom priestore sme si už odvykli. Aby sme si nemuseli znovu zvykať, mali by sme vedieť odlíšiť a odmietnuť dve skupiny dezorientovaných mainstreamových politikov.
Jedni sa zvyčajne vyskytujú naľavo od stredu a EÚ ohrozujú odmietaním potrebných zmien, druhí zase zvyčajne napravo a nebezpeční sú tým, aké zmeny navrhujú. Tí prví hodnoty slobody a demokracie ohrozujú tým, že nie sú ochotní tieto hodnoty chrániť pred ohrozením zo strany jej otvorených nepriateľov, tí, ktorí v zajatí politickej korektnosti nie sú schopní nielen bojovať proti nepriateľom slobody, ale ani ich pomenovať. Smutným príkladom je neschopnosť priznať, že radikálny islam je hrozbou pre slobodu a demokraciu a že tolerancia k intolerancii naháňa voličov extrémistom a ohrozuje samotnú slobodu a toleranciu. Táto skupina politikov zvyčajne tiež nechce chápať, že súčasný ekonomicko-sociálny model štátu blahobytu presúvajúci zodpovednosť za životné podmienky ľudí z nich samotných na štát je nielen ohrozením konkurencieschopnosti, ale aj zdrojom ohrozenia slobody.
Druhá skupina sú tí, (zväčša napravo od stredu), ktorí sú k dnešnému stavu EÚ silno kritickí a nechcú EÚ rušiť, ale riešenie vidia vo vyberaní hrozienok. Autor tohto pojmu je Richard Sulík, ale patrí sem aj časť britských konzervatívcov, ktorí chcú, aby Británia ostala súčasťou jednotného európskeho trhu, ale zároveň aby mohla obmedziť pohyb pracovnej sily v rámci jednotného trhu. Pripomína mi to snahu niektorých slovenských ekonómov v posledných dvoch rokoch Československa, keď navrhovali zachovanie spoločného štátu, ale zároveň napríklad nezávislú emisnú banku na Slovensku.
Ak chceme zachovať a uchrániť slobodu, musíme chápať a rešpektovať aj zodpovednosť za jej ochranu, musíme akceptovať, že sloboda znamená aj pravidlá a tie sú nielen o právach, ale aj o povinnostiach.
Napríklad, ak chceme zachovať Schengen, musíme súhlasiť nielen so znášaním nákladov a zodpovednosti za posilnenie ochrany vonkajšej hranice, ale aj akceptovať nevyhnutnosť spoločnej azylovej a imigračnej politiky v rámci schengenského priestoru a povinnosť podieľať sa na jej nákladoch. Nemusí to mať formu stupídne navrhnutých kvót a sankcií, ale nejakú formu to bude musieť mať, ak chceme Schengen zachovať.
Inak sa budeme musieť opäť pripraviť na hranice. Mne cestou do Čiernej Hory stačili.