Zatiaľ čo prvý postsovietsky ruský prezident Boris Jeľcin zdôrazňoval nevyhnutnosť partnerstva s NATO a minister zahraničných vecí Andrej Kozyrev v polovici deväťdesiatych rokov uvažoval o členstve Ruska v NATO, súčasné ruské vedenie sa stavia k NATO ako k nepriateľovi. Pre spravodlivosť treba podotknúť, že aj v období „medového mesiaca“ dobrých vzťahov s NATO sa Rusko negatívne stavalo k rozširovaniu aliancie na východ. Vtedajší ruskí predstavitelia však nepoužívali útočnú rétoriku, neobviňovali NATO z agresívnych zámerov. Tvrdili, že rozširovanie je zbytočné.
Od dialógu ku konfrontácii
Situácia sa začala meniť po príchode Vladimira Putina. Ten sa po krátkom koketovaní so Západom po 11. septembri 2001 sústredil na koncentráciu moci. Túto činnosť sprevádzala veľmocenská rétorika, pomocou ktorej sa Putin usiloval získať podporu obyvateľov. Súčasťou tejto rétoriky sa stala čoraz agresívnejšia kritika Západu.
Pripisova...
Zostáva vám 85% na dočítanie.