Nezabúdajme, že aktuálne žijeme v dobe, ktorú budeme čoskoro nazývať staré dobré časy. Toto mi napadlo, keď som si zosumarizoval, aké témy naša spoločnosť teraz rieši. Mám pocit, že náš vývoj ide nejak opačne. Akoby sme v tom rýchlom kluse, v akom v ostatných rokoch dobiehame najvyspelejšie štáty Európy a sveta, silno narazili hlavou do nejakého múru. Bolí to.
Namiesto oslavovania tvorcov najväčšieho PR úspechu v dejinách Slovenska – SNP, vďaka ktorému sa pozostatok nacistického Slovenského štátu zaradil medzi víťazov vojny a nie porazených, legitimizujeme fašistov v parlamente a nevidíme nič zlé na tom, že popierajú holokaust.
Namiesto radosti z voľného trhu, voľného pohybu osôb, otvorenia pracovného trhu Európy, s podporou už čoraz viacerých aj mainstreamových politikov, kydáme na Úniu podčiarkujúc jej „zlé“ rozhodnutia a chceme z nej radšej vystúpiť.
Namiesto naháňania mafiánov prepojených na vládnych činiteľov s aktívnou pomocou polície a NAKA, šikanujeme ľudí, ktorí to odhaľujú a neboja sa o tom nahlas hovoriť, zároveň tá istá polícia nesmie ani len list doručiť premiérovi, lebo veď on stojí nad zákonom.
Namiesto snahy naozaj dosiahnuť rovnaké práva pre každého, bez ohľadu na to, akú má kto sexuálnu orientáciu, vieru a pohlavie, politici (ktorí prisahali na ústavu) verejne vyhlasujú, ako práva homosexuálov nebudú tolerovať, hovoria o tom, ako sú kresťania lepší ľudia ako moslimovia a odkazujú pracujúcim matkám, že sú menejcennými bytosťami.
Čo je toto? Naozaj v tomto tisícročí v európskej krajine neriešime prejavy fašizmu, náboženskej intolerancie, zneužívania polície a súdov na krytie mafiánskych praktík, staráme sa do súkromia ľudí, verejne pranierujeme „neštandardnú“ matku či moslimov, lebo narúšajú naše predstavy o tom, ako by mali ľudia žiť? Toto je tá Good Idea, Slovakia?
Toto nie sú budúce staré dobré časy, priatelia, toto je jedno z najhorších období – čo sa nálad spoločnosti týka – aké som doteraz vo svojom živote zažil. Urobme s tým niečo, prosím.