Niekto by mohol povedať, že im závidím. Ale to by som sám nemohol byť jedným z nich – patriť medzi mýtické, ale častejšie démonizované jedno percento najbohatších ľudí. Pravda je však taká, že ešte nikdy za posledných tridsať rokov neboli rozdiely v príjmoch medzi bohatými a chudobnými také výrazné, ako je to dnes. A zďaleka nejde len o jedno percento tých najbohatších. Podľa oficiálnych údajov zverejnených OECD zarába horných desať percent v súčasnosti takmer desaťnásobok zárobku spodných desať percent. V roku 1980 to bolo „iba“ sedemkrát viac. A vyhliadky nie sú vonkoncom priaznivé. Ak však vláda nenájde v krátkom čase efektívne nástroje, ktoré rozložia výsledky hospodárskeho rastu rovnomernejšie medzi všetky príjmové skupiny ľudí, môžu byť v budúcnosti nožnice medzi bohatými a chudobnými roztvorené ešte oveľa viac ako dnes.
Zvykne sa hovoriť, že polovica problému je vyriešená, ak správne identifikujeme, prečo vznikol. Dôležité je preto najskôr pochopiť príčiny vzniku rastu príjmovej nerovnováhy. Najvýraznejším faktorom, ktorý prispel k jej nárastu, je globalizácia a dosahy globalizácie na ekonomiku cez integráciu technologických, informačných, finančných a obchodných tokov. Nové technológie a stroje úplne vymazali mnohé pracovné pozície, ktoré mali rutinný charakter (spomínate si ešte na stenografov, pisárov či telefonických spojovateľov?) a ktoré boli zdrojom príjmu predovšetkým menej vzdelaných skupín. Na druhej strane, nové technológie zvýšili dopyt po vyššom vzdelaní a nových zručnostiach. Vznikli úplne nové pracovné pozície, ako napríklad dátový analytik či webdizajnér.
Informačno-technologická revolúcia taktiež spôsobila posun v rovnováhe medzi prácou a kapitálom, s prerozdelením väčšej časti „koláča“ celkových príjmov v prospech vlastníkov kapitálu a zmenšením časti podielu, ktorá patrí zamestnancom.
Nárast podielu korporátnych ziskov je podľa štatistík paradoxne ešte výraznejší po svetovej finančnej kríze roku 2008. Nehovoriac o ziskoch finančného sektora. Vedľajšími faktormi, ktoré prispievajú k nárastu príjmovej nerovnováhy, sú však aj spoločensko-sociálne zmeny. Vyššia miera rozvodovosti prispela k nárastu „singles“ domácností, ktoré sa musia spoliehať iba na jeden príjem rodiča (ak vôbec nejaký je), a nie dva príjmy. Dnes je v EÚ každá piata domácnosť bez druhého rodiča. A príjmu. Rastúci je tiež trend, ktorý ekonómia nazývajú „nenáhodné párenie“ (alebo možno jednoducho po slovensky: svadby z rozumu), keď je viac preferovaný vzťah dvoch ľudí pochádzajúcich z rovnakých sociálnych a príjmových skupín. Pre lepšiu názornosť, doktor si dnes berie zriedkavejšie za ženu sestričku z oddelenia ako kolegyňu-doktorku. Posledným identifikovaným faktorom rastúcej príjmovej nerovnováhy je (negatívny) vplyv politík, ktoré sú často označované za neoliberálne.
Trendom posledných tridsiatich rokov bola všeobecne rozšírená mantra podpory rastu HDP cez odstraňovanie prekážok a regulácií voľného obchodu, ale zároveň aj zmenšovanie úlohy štátu v redistribúcii príjmov a znižovanie podielu celkovo vybraných daní v pomere k výkonnosti ekonomiky. Uskutočnené štúdie dokazujú, že z hľadiska budúcnosti môže ďalší nárast nerovnováhy v príjmoch pôsobiť nielen proti samotnému rastu HDP, ale taktiež zvyšovať mieru chudoby, eskalovať napätie v spoločnosti a ohroziť sociálny zmier. Zastavenie ďalšieho nárastu príjmovej nerovnováhy nastavením politiky takzvaného inkluzívneho rastu (už vyššie spomínané rovnomernejšie rozloženie výsledkov hospodárskeho rastu medzi všetky príjmové skupiny) by malo byť prioritou každej zodpovednej vlády. A áno, zároveň musí byť aj v centre záujmu jedného percenta tých najbohatších. Pretože, či sa nám to už páči, alebo nie, všetci sme na jednej lodi.