Uvedomujem si, že v línii mojich profesionálnych záujmov je zdravotné postihnutie bolesť a bezmocnosť. Uvažujem však aj v širších súvislostiach a zamyslel som sa nad problematikou národných záujmov, spravodlivej globalizácii a absencii citu.
Som toho názoru, že by bolo potrebné definovať národné záujmy a prekonzultovať ich v odborných, aj občianskych kruhoch. Národné záujmy v rámci globalizácie v tom kúte sveta, kde žijeme ustupujú do pozadia, strácajú sa za scénou. Existujú bezvýznamne niekde na okraji diania, ale miesto, kde sa niečo deje, vyprázdnili.
Globalizácia sama o sebe nie je ani spravodlivá ani nespravodlivá, nie je to a ani ju neriadi subjekt, ktorému možno pripisovať ľudské vlastnosti, je to jav, zmena okolností, na ktoré treba reagovať. Národné záujmy sú samozrejme dôležité. V našom kúte sveta sa nám akosi nedarí využívať globalizáciu na posilnenie národných záujmov, globalizácia a národné záujmy sa dostávajú do rozporu, čo rozhodne neprispieva ani k stabilite ani k perspektíve. Taktiež som smutný z toho, že medzi ľuďmi sa vytratil cit. Cit považujem za najdôležitejšiu výbavu, akú človek a ľudská spoločnosť má. Dnes viem, že cit si treba strážiť a pestovať ho. Je správne podporovať všetko, čo ho rozvíja, a brániť sa všetkému, čo ho otupuje. Cit je podľa môjho názoru vedomý nástroj aj spoločenských aj politických rozhodnutí.
Skúsili ste vy ľudia v bielom golieri namiesto odvrhnutia prosiaceho o 50 centov, ponúknuť mu stoličku pri Vašom stole, kávu, rozhovor so zanechaním pocitu kúska dôstojnosti? Je to oveľa viac ako obligátnych 5 eur pri odchode po spoločnej káve. Mám obavu, aby sme raz neuvrhli celý svet do veľkých revolučných zmien, a tak odsúdili dnešnú mladú generáciu do chaosu trvajúceho niekoľko desaťročí, pričom by došlo k veľkým stratám na životoch, v ekonomike a aj v životnej úrovni.