Keď sa Robert Fico vracal koncom augusta z Moskvy, všetkým bolo jasné, že jednou z top tém bola okrem projektu Nord Stream II. aj podpora Miroslava Lajčáka za generálneho tajomníka OSN.
Výsledok: Nord Stream II. bude, či sa nám to páči alebo nepáči. Miroslav Lajčák sa generálnym tajomníkom nestal a spojenci z Vyšehradskej skupiny, Európskej únie a najmä USA len nechápavo krútia hlavou s jednoduchou otázkou. Vy ste naozaj ochotní vymeniť pevnosť vášho západného zakotvenia za cenu pofidérneho sľubu Ruska?
Robert Fico uveril a vymenil. Dosiahol tým bezprecedentné porušenie nepísaného pravidla o rotácii generálnych tajomníkov a zničil nádej Slovenska získať jeden z najprestížnejších diplomatických postov sveta.
Ak totiž Briti a Američania v prvom kole Lajčáka vetovali kvôli pätolizačskej a xenofóbnej politike jeho šéfa, Rusi mohli a mali urobiť to isté nevýchodoeurópskemu protikandidátovi.
Vyvolali by tak ďalšie kolo hlasovania, ktoré už mohlo dopadnúť celkom inak. Rusi však bez mihnutia oka slovenského kandidáta jednoducho hodili cez palubu. Zlé jazyky hovoria, že ho za niečo zaujímavé v diplomatických štruktúrach zobchodovali. Čo to bude, ukáže asi už krátky čas.
Aj táto skúsenosť hovorí pomerne jasnou rečou o zmysluplnosti spoliehať sa na ruských partnerov a naopak nezmyselnosti hnať proti sebe tých, ku ktorým sa v globálnom svete nedá hlásiť len formálne.
Ako to už v živote chodí, všetko zlé môže byť na niečo dobré. Ak sa po tejto New Yorskej skúsenosti zmenší premiérova frekvencia moskovských návštev, nenávistných vyhlásení voči príslušníkom náboženských menšín na Slovensku, či spochybňovania spoločného postupu pri anektovaní územia iného štátu, tak horká príchuť môže čoskoro pominúť. Horšie, ak bude opak pravdou.