Mnohí dnes riešia otázku, či majú byť lesy, ktoré sú súčasťou národných parkov v správe Štátnych lesov, ktoré spadajú pod Ministerstvo pôdohospodárstva, alebo si ich má pod svoje krídla zobrať rovno Ministerstvo životného prostredia. Najmä optikou ochranára sa zdá byť logické, aby to bol rezort životného prostredia. Fajn, lenže vec zďaleka nie je taká jednoduchá.
A najmä – takáto kompetenčná rošáda sama osebe ešte vôbec nič nerieši. Oveľa dôležitejšia je v tomto zmysle zonácia národných parkov, na ktorú všetci čakáme už desaťročia. Politici – pretože to je ich maslo na hlave – ju ešte nikdy nedokázali dotiahnuť do úspešného konca. Najbližšie sa v tejto veci dostal rezort životného prostredia v časoch ministrovania Lászlóa Sólymosa, kedy sa už-už zdalo, že vec sa konečne vyrieši. Ale nepodarilo sa.
Faktom je, že návrh zonácie, ktorý pripravil minister Sólymos, mal až do úplnej koncovky podporu prakticky všetkých zainteresovaných. Tým chcem povedať, že bol akceptovateľný pre absolútnu väčšinu kľúčových hráčov a tým chcem zároveň aj povedať, že bol dobrý. Pretože zonácia ako taká je naozaj ťažká téma a musia sa pri nej zohľadňovať záujmy a práva veľkého množstva subjektov.
A som úplne stopercentne presvedčený, že samotná zonácia národných parkov pomôže v ochrane lesov a najmä národných parkov oveľa viac a oveľa účinnejšie, ako akákoľvek (a akokoľvek dobre myslená) kompetenčná výmena ohľadne správy lesov.
Zonáciu je síce zjavne veľmi zložité pripraviť, ale nakoniec je to veľmi jednoduchá a zrozumiteľná vec. Stanoví totiž to, po čom všetci voláme. Aby už bolo konečne raz a navždy (alebo aspoň na veľmi dlhú dobu) jasné, čo sa kde môže a nemôže a čo sa kde musí a má robiť.
Celá finta je v tom, že pokiaľ nemáme stanovenú jasnú a zrozumiteľnú zonáciu národných parkov, sotva v čom nám pomôže, ak tieto prejdú kompletne pod správu Ministerstva životného prostredia. Čo sa tým zmení? Ako a na základe čoho bude rezort ochrany prírody inak a účinnejšie komunikovať s obcami, urbárnikmi, lesníkmi, poľovníkmi, hoteliérmi, turistami ... a podobne?
Zonácia je skrátka základ a to by mala byť priorita číslo jedna zo strany Ministerstva životného prostredia. Nie snaha získať lesy do svojej správy. Hoci ani na tom principiálne nie je nič zlé, ale ide o postupnosť.
Vytvorme si skrátka najprv základný manuál, ako budeme pristupovať k ochrane národných parkov – čiže urobme zonáciu – a následne sa oveľa ľahšie budeme vedieť posunúť aj v otázke, ktoré súčasti parkov bude naozaj vhodné previesť pod správu rezortu životného prostredia, a ktoré možno ani nie.
Ja dnes nepoznám – a pochybujem, že niekto áno – odpoveď na túto otázku, ale jedno viem určite. Kým nebudeme mať schválenú zonáciu, všetko ostatné sú viac-menej prázdne reči do vetra. A tie našim národným parkom a lesom naozaj nepomôžu.
Autor je predsedom predstavenstva TMR, a.s.