Od amerických volieb som čítal veľa článkov o príčinách aj možných dôsledkoch víťazstva Donalda Trumpa, ale uvedomil som si, ako málo sa zdôrazňuje medzigeneračný problém, ba až konflikt, ktorý brexit a Trump odhalili v plnej nahote.
Najskôr niekoľko údajov. Kým najmladší voliči v Británii volili za zotrvanie v EÚ (až 75 percent spomedzi 18- až 24-ročných), najstarší (nad 65 rokov) volili brexit (61 percent). V amerických prezidentských voľbách vyhrala medzi mladými Clintonová (55 verzus 37 percent), kým u najstarších voličov Trump (53 verzus 45 percent). Ak budeme predpokladať, že antiestablišmentové nálady sú rovnomerne zastúpené (dokonca možno ešte viac u mladých), tak rozdiel medzi mladými a starými môžeme určite predpokladať v oblasti neochoty akceptovať ekonomické, sociálne, ale aj etnické zmeny súvisiace s globalizáciou a v rámci nej najmä s imigráciou. Bolo to evidentné ako v Británii (kde rezonovala najmä legálna imigrácia z nových krajín EÚ), rovnako ako aj v USA (nelegálna imigrácia najmä z Mexika).
Budúci americký prezident odmieta Parížsku dohodu z roku 2015 o udržiavaní globálnej klímy pod dva stupne v porovnaní s predindustriálnou érou. USA sú druhým najväčším prispievateľom ku globálnemu otepľovaniu a vedci sa zhodujú v tom, že ak sa ho nepodarí zastaviť, tak hrozia neodvratné a katastrofálne dôsledky pre budúce generácie. Ochrana existujúcich pracovných miest je taktiež medzigeneračným problémom – nedá sa totiž dosiahnuť bez obmedzenia vytvárania nových pracovných miest.
Medzigeneračný konflikt, v ktorom mladí väčšinou prehrávajú, tu bol dávno pred brexitom a Trumpom. So starnutím populácie narastá vplyv seniorov a spolu s ním aj neochota politikov meniť zabehnuté veci, a teda robiť reformy. Stačí sa pozrieť, aká je nezamestnanosť mladých v krajinách západnej Európy, alebo ako rastú výdavky na dôchodkový systém v porovnaní s výdavkami na vzdelanie, alebo mladé rodiny. Ak k tomu pripočítame obrovský nárast verejných dlhov, ktoré zanechávame budúcim generáciám, obraz je takmer úplný. Znovu sa potvrdzuje, že svet má zúfalo málo štátnikov a príliš veľa politikov. Rozdiel je v tom, že kým politikovi záleží na budúcich voľbách, štátnikovi záleží na budúcich generáciách.
So zjednodušením sa dá povedať, že starí, v rozpore so želaniami mladých, rozhodujú o budúcej podobe sveta, v ktorom už nebudú žiť. Bratia Coenovci natočili film Táto krajina nie je pre starých, Trump a ďalšie zástupy politikov odkazujú – tento svet nie je pre mladých.