Keby neexistoval termín ekonomická vlastizrada, slovenská politická debata by nesmierne utrpela. Napríklad taký Robert Fico by počas prvých rokov svojej politickej kariéry nemohol robiť takmer nič. Ekonomickou vlastizradou preňho bola privatizácia SPP, Slovenských elektrární odstavenie Jaslovských Bohuníc a, prirodzene, „privatizácia dôchodkov“ v podobe zavedenia druhého piliera. Ako správny socialista sa preto rozhodol občanov chrániť. Výsledkom jeho ochrany je, že spolu so svojimi ministrami už sporiteľov obral o peknú miliardu eur. A účet stále rastie.
Koncoročné bilancovanie vývoja na dôchodkových účtoch je totiž zároveň bilancovanie strát sporiteľov, ktorí sa od roku 2013 nevzopreli opatrovateľskej ruke druhej Ficovej vlády. Tá ich totiž rad-radom paušálne poslala do garantovaných fondov. Zhruba tri miliardy eur sa tak presunuli do dlhopisových fondov s ročnými výnosmi kdesi okolo jedného percenta. Na porovnanie, indexové fondy síce kolíšu, ale od založenia ročne rastú tempom nad desať percent. Za tri a pol roka je rozdiel vo výnosoch zhruba tá miliarda.
Iste, keby sme chceli vyvažovať, povieme, že spustenie druhého piliera Dzurinda a spol. v mnohom nezvládli – bol nastavený príliš štedro, bez dohody s opozíciou a informačnú kampaň štát prakticky nechal na súkromných podnikateľov, ktorí v sporiteľoch vyvolali nerealistické očakávania. Preto sa dajú reštriktívne opatrenia vrátane radikálneho zníženia odvodov do druhého piliera pochopiť. Lenže presviedčať sporiteľov, ktorí by dlhodobo mohli profitovať z rastu akciových trhov, aby nakupovali dlhopisy s rekordne nízkymi výnosmi, to je horšie ako diletantizmus. Uhádali ste, je to ekonomická zrada.
Robert FicoReuters
StoryEditor