Dôverujme mladým

V poslednom období často počúvam otázku: „Má vôbec zmysel zostávať žiť na Slovensku?“ Neviem, čo je cieľom ľudí, ktorí ju kladú a snažia sa tak vytvoriť negatívny dojem zo života u nás. Osobne nerozumiem zmyslu takýchto otázok. Som hrdý na našu krajinu, som jej vďačný za príležitosti, ktoré mi dala a je mojou povinnosťou jej to vrátiť. A som presvedčený, že nie som jediný, kto takto uvažuje. 

Veľká väčšina zahraničných manažérov, ktorí riadia podniky na Slovensku, je pozitívne prekvapená usilovnosťou a vedomosťami našich ľudí. To je kľúčovým dôvodom, prečo k nám automobilky presúvajú tu najnáročnejšiu výrobu z hľadiska kvality odvedenej práce. Naši programátori patria medzi najlepších v Európe, čo potvrdzuje čoraz viac projektov dodávaných zo Slovenska na zahraničné trhy. A to, čo dosiahli naši športovci v roku 2016, nepotrebuje žiaden komentár! 

Žijeme v krásnej krajine v srdci Európy, v krajine šikovných a snaživých ľudí. Priznajme si to, neklamme samých seba. Je to tak! No je našou povinnosťou spraviť všetko pre to, aby to bola pravda nielen dnes, ale aj o 5 či 15 rokov. Závisí to len a len od nás. Preto je povinnosťou vedcov, lekárov, učiteľov, ale aj nás politikov otvárať dvere mladým ľuďom. Mladí ľudia prinášajú mimoriadnu invenciu, dravosť, dynamiku. A preto ich nenechávajme na periférií sociálnych sietí ako pasívnych pozorovateľov, ale vtiahnime ich do rozhodovania o budúcnosti Slovenska. 

Je preto mojou osobnou prioritou otvárať mladým ľuďom dvere v politike, ako aj priamo v úrade podpredsedu vlády. Napríklad u nás, v sekcii zodpovednej za informatizáciu spoločnosti, pracuje 57 ľudí, pričom ich priemerný vek je 36,6 roka. Náš úrad sa nebráni ani otvorenej diskusii s neziskovými organizáciami a združeniami, ktoré sa snažia prispieť k zodpovednej a úspešnej implementácii IT systémov v našej krajine. Nie vždy sa zhodneme, no chcem, aby zostalo krédom úradu, že budeme otvorení novým myšlienkam, nápadom, ale i konštruktívnej kritike. Kritike, ktorá väčšinou prichádza od mladých ľudí, ktorým záleží na Slovensku. Verím, že jedine spojenie sily a zanietenosti mladých so skúsenosťami a múdrosťou starších vie z našej krajiny spraviť to reálne srdce Európy.

Želajme si, nech čo najviac ľudí používa slová nášho olympijského víťaza Mateja Tótha: „Prešiel som celý svet, ale spočítal by som na prstoch jednej ruky, kde by som chcel žiť viac ako na Slovensku.“ Matej, ďakujeme!