Minulý týždeň vyvrcholila niekoľko týždňov trvajúca vzrušená a vzrušujúca debata o tom, čo je Richard Sulík. Či fašista a ak áno, či trápnučký, alebo aký, či nacionalista, vlastenec, alebo liberál. Celú túto debatu pritom vyvolal samotný Sulík svojimi početnými „neortodoxnými“ vyjadreniami v médiách.
Nakoniec to zobral do vlastných rúk a všetkým vysvetlil, že je „slovenský liberál“, čím chcel zrejme vysvetliť, ako je možné byť liberálom a zároveň odmietať univerzalitu ľudských práv.
Hneď som si spomenul na jeden z vtipných a výstižných bonmotov Ronalda Reagana. Povedal, že rozdiel medzi demokraciou a ľudovou demokraciou je taký ako medzi kazajkou a zvieracou kazajkou. Presne ako medzi liberálom a slovenským liberálom.
Potom som si prečítal rozhovor s podpredsedníčkou parlamentu Luciou Nicholsonovou, ktorá povedala, že Sulík je „... odhliadnuc od témy imigrantov – naozaj nespochybniteľný odborník, pokiaľ ide o daňovú a odvodovú politiku a celú ekonomickú oblasť.“
Obávam sa, že ani to nie je pravda. Sulíkovu kompetenciu v odvodovej a daňovej oblasti nedávno veľmi presvedčivo spochybnil bloger Marián Jánoš. Kompetenciu v celkovej ekonomickej oblasti opakovane spochybňuje samotný Sulík svojimi vyjadreniami. Napríklad jeho názory, že dovoz lacnejšej pracovnej sily zo Srbska a iných krajín je pre Slovensko nevýhodný, odmietli všetci odborníci, ktorých názor som mal možnosť čítať (a nebolo ich málo). Najlepšie to vystihol jeden z nich, ktorý povedal, že ak by platila Sulíkova logika, tak USA by museli byť veľmi chudobnou krajinou.
Okrem toho, v ekonómii, špeciálne v makroekonómii a hospodárskej politike vždy platilo, že dôležité sú nielen priame, viditeľné dôsledky (akcia a reakcia) ale často omnoho viac aj nepriame, oneskorené a sprostredkované dôsledky a súvislosti. Napríklad imigráciu je potrebné vnímať aj v súvislosti s demografickým vývojom, nízkou pôrodnosťou a starnutím populácie, takže by sme ju nie že nemali odmietať, ale mali by sme ju aktívne podporovať.
Ďalší problém je v tom, že v dnešnom navzájom prepojenom a závislom svete platí, že geopolitika, politika a ekonomika sa navzájom veľmi významne ovplyvňujú, špeciálne v malých, otvorených ekonomikách, ako je Slovensko. Preto platí, že človek, ktorý neuznáva dôležitosť geopolitiky a ekonomické vzťahy chápe len ako hru s nulovým súčtom (zero sum game) v rámci vzťahu „má dať – dal“, nemôže byť nikdy dobrým národohospodárom. Možno účtovníkom.
Sulíkovi vraj dali stranícki kolegovia excelovskú tabuľku s témami, ku ktorým sa nemá vyjadrovať. Aj tak nepomohlo. Napriek tomu, že je ... excel.